Stúpa po strmej špirále – za reálnou vidinou vyšších platov. A tak nielen skúsení páni doktori, ale najmä tí s čerstvým diplomom utekajú zo Slovenska do Česka, odtiaľ do Nemecka, ďalej do Británie a Škandinávie. Zo Švédska, samozrejme, lekár ani náhodou nezabruslí pod Tatry, iba ak na lacnú dovolenku.
Ako náhradné riešenie sa logicky ponúka krajina, ktorá nám je z tých mimo EÚ jazykovo i mentálne najbližšia. Záujemcov na Ukrajine aj v slovenských nemocniciach a v prázdnotou zívajúcich zdravotných strediskách na vidieku by sa našlo viac než dosť. Tí, čo u nás už roky pracujú, sa plne ujali. Sú s nimi spokojní pacienti, kolegovia aj nadriadení. Prečo ich potom niet viac? Neprechádzajú náročnými testami.
Možno pred rokmi si to vymohla profesijná lobby, ktorá sa obávala o svoje miesta ohrozované finančne nenáročnou konkurenciou spoza východných hraníc. Ale dnes sa ocitáme v situácii, keď zubárov a lekárov jednoducho niet.
Voči tým, ktorí na Slovensku za štátne peniaze absolvujú drahé šesťročné štúdium, sme nadmieru benevolentní. Po štátniciach sa doma ani neohrejú. Ako asi na Západe vyzerajú skúšky na udelenie licencií? Sotva tí naši ovládajú nemčinu či angličtinu tak dokonale ako Friedrich Schiller, resp. Shakespeare. My sme však voči Ukrajincom pápežskejší ako Brusel.
Určite, alfou a omegou by aj v tomto prípade malo byť zdravie a bezpečnosť pacientov. Ale ak exodus slovenských lekárov do cudziny bude pokračovať doterajším tempom, nebudú zdravie a bezpečnosť Slovákov ohrozené ešte viac? Niekde to platí už teraz.