Pre voličov totiž nemusí byť rozhodujúce, čo hovorí Klus, Mičev či Lunter, ale čo hovoria tí, ktorých volia každé štyri roky.
Poraziť fašistov by nemala byť otázka jedného politického aktu – krajských volieb, ale dlhodobého postupu celej demokratickej politickej scény. Samozrejme, iná otázka je, či to, čo je potrebné, je na Slovensku aj možné.
Nekotlebovskí kandidáti robia, čo je v ich silách. S chybami, ako keď sa Martin Klus úplne zbytočne pustil do prieskumnej agentúry Focus, ale napokon predsa ukazujú, že vedia, o čo v Banskobystrickom kraji ide. Tí piati, čo sa dohodli na zadaní dvoch paralelných prieskumov verejnej mienky, ale aj Ján Lunter, ktorý sa k nim nepripojil, ale sľubuje, že výsledky septembrových prieskumov budú rozhodujúce aj pre jeho ďalší postup.
Čeliac smrteľnej hrozbe, pre demokraciu nie je podstatné, kto chce aké dane.
Slová o hľadaní programových prienikov sú možno vzhľadom na rôzne politické východiská kandidátov (od nezávislého Stanislava Mičeva cez Martina Klusa podporovaného SaS, OľaNO a spol. až po kandidáta obskúrnej Jednoty – ľavicovej strany Slovenska Viliama Baňáka) trochu nadnesené. Rozhodujúci je v každom prípade len jeden prienik: spoločné presvedčenie, že postup extrémnej pravice treba zastaviť práve tam, kde sa pred pár rokmi začal, v Banskej Bystrici.
Voliť však nebudú len Klus, Lunter či Mičev. A na voľbách sa nezúčastnia ani tak „ich“ voliči – napokon, s výnimkou poslanca Národnej rady za SaS Klusa nikto z nich vo voľbách ešte nekandidoval, takže „svojich“ voličov ešte nemôže mať – ako skôr voliči rôznych politických strán. Ak už teda hovoríme o prienikoch, existuje spoločné povedomie o tom jedinom naozaj dôležitom „prieniku“ aj medzi rozhodujúcimi politickými stranami?
Neteoretizujeme. Prvým neslávnym príkladom z praxe bolo už samotné zvolenie extrémistu Kotlebu pred štyrmi rokmi. Po zbabranej kampani Smeru, ktorý sa cítil príliš sebaisto, prišla fatálna rana v podobe neochoty pravice v kraji (vtedy ešte vedenej SDKÚ) podporiť v druhom kole smeráckeho kandidáta proti Kotlebovi.
Druhým neslávnym príkladom bola reakcia politikov z SaS, na čele s Ľubomírom Galkom, na fakt, že v tohtoročných voľbách sa Smer rozhodol podporiť Luntera. Galkova prvá výzva, že sa má Lunter okamžite vzdať podpory Smeru, inak bude jeho kandidatúra „pošpinená“, svojím idiotstvom azda predstihla ešte i tančeky SDKÚ z roku 2013. Myslia si v SaS, že v Banskej Bystrici možno poraziť fašistov bez voličov Smeru? Alebo im je to jedno?
Čeliac smrteľnej hrozbe, pre demokraciu nie je podstatné, kto chce aké dane. Nastúpiť musí minimálny program: zbaviť sa hrozby. Voliči v Banskej Bystrici (a nielen tam) to budú potrebovať počuť aj od svojich strán, nielen od jednotlivých kandidátov.