Aj keď CDU a CSU v nedeľných voľbách stratili najviac hlasov, skutočným porazeným je SPD. Nemecká sociálna demokracia sa dostala na okraj priepasti. Je otázne, či bolo nevyhnutné, aby sa nasledovníci Willyho Brandta dopracovali až do bodu, odkiaľ je možný už len pád alebo nový začiatok. V každom prípade, ak nebudú mať odvahu na zásadnú zmenu, môže sa stať, že si 160. výročie svojho vzniku pripomenú ako marginálna ľavicová strana, ktorá žije už iba zo zašlej slávy.
Voľby potvrdili, že dlhoročné „manželstvo“ s CDU sa neosvedčilo. Z tohto zväzku vyšli sociálni demokrati vždy oslabení – v roku 2009, keď si prvýkrát vyskúšali veľkú koalíciu, im klesli preferencie z 34,2 na 23 percent. Teraz bol prepad síce miernejší (z 25,7 na 20,5 %), no tým, že sa dostali na dostrel pravicovej populistickej AfD, nebezpečne sa priblížili z kategórie veľkej ľudovej strany do stredu poľa, medzi takpovediac politických trpaslíkov. Keďže si Angela Merkelová dokázala prisvojiť všetko, s čím SPD prišla, úspešne ju eliminovala.
Strana napriek počiatočnej eufórii z výmeny na predsedníckom poste nemala charizmatického lídra, ktorý by dokázal strhnúť masy. Martin Schulz je napriek svojmu burácaniu v očiach voličov nudný patrón z europarlamentu, S výnimkou svojej útočnosti ich nedokázal presvedčiť, že je kompetentnejší ako nemecká kancelárka.
SPD musí verejnosť presvedčiť, že jej kľúčovou témou ostáva sociálna spravodlivosť.
Mnohé naznačila už jediná televízna debata, z ktorej Schulz vyšiel porazený na celej čiare. Ak jeho predchodca Peer Steinbrück dokázal v dueli nad Merkelovou zvíťaziť, no napokon SPD voľby v roku 2013 prehrala, len ťažko sa dalo očakávať, že Schulzovi sa podarí za tri týždne zázračný obrat. Jednoducho, chýba mu zdravý populizmus a vôľa po moci, ktorými boli obdarení Gerhard Schröder a Helmut Schmidt.
Keď 70 percent ľudí má obavy, že sa spoločnosť štiepi, boja sa o svoju bezpečnosť a nadmerného vplyvu islamu, tak témami ako manželstvo pre všetkých či boj proti americkým nukleárnym zbraniam na území Nemecka sa nedá výraznejšie osloviť voličov a vyhrať voľby. V danej situácii by preto bolo najrozumnejšie, keby SPD odišla do opozície. Potrebuje sa vystrábiť z volebných rán. Je nepochybne dôležité, že v parlamente bude dôstojnou opozíciou a tento priestor neprenechá hnedým krikľúňom z AfD.
Schulz sa však mýli, keď si myslí, že hlavnou úlohou SPD je bojovať za hodnoty demokracie, tolerancie a rešpektu. To je predsa samozrejmé! SPD sa prvom rade musí jednoznačne vymedziť voči CDU, ktorá ju programovo vysala, a musí vyslať jasný signál, že berie vážne problémy obyčajných ľudí. Veď 99 percent voličov AfD je presvedčených, že to robí práve táto strana! SPD musí verejnosť presvedčiť, že jej kľúčovou témou ostáva sociálna spravodlivosť. Popritom však zároveň musí reflektovať otázky, ktoré ľudí trápia. Či už ide o migráciu, alebo bezpečnosť. Ak to nedokáže, skončí ešte horšie ako v týchto voľbách.