Emmanuel Macron, Angela Merkelová, Jean-Claude Juncker, nemeckí liberáli, poľskí a maďarskí konzervatívci, slovom všetci. Problém je len v tom, že reforma znamená v hlavách rôznych politikov rôzne veci. Angela Merkelová vyhrala voľby, lenže komentátori sa ešte celkom nerozhodli, či náhodou nebude správnejším výrazom: utrpela víťazstvo. Vzhľadom na silu Nemecka čosi podobné je možné povedať o Európe.
Francúzsky prezident mohol so svojimi európskymi ambíciami očakávať isté problémy ešte pred nemeckými voľbami, keď bola veľká koalícia CDU/CSU-SPD stále v hre. Po voľbách, v ktorých Schultz priviedol SPD k najhoršiemu povojnovému výsledku, sa táto možnosť zdá pochovaná. Podľa šéfa SPD by po oznámení odchodu do opozície prípadnú opätovnú veľkú koalíciu s konzervatívcami v zložitej povolebnej situácii museli odsúhlasiť členovia strany. Nezdá sa však, že by väčšina v SPD mala chuť riskovať prípadný ešte väčší prepad v ďalších voľbách.
Čakajú nás napínavé časy. Slovensko a nám podobné krajiny sa budú musieť snažiť, aby boli zastúpené na všetkých európskych pódiách.
Francúzsky prezident tak na nemeckej strane nielen stráca výrazného spojenca v európskych otázkach, ale v prípade utvorenia vlády „Jamajky“, čiže koalície CDU/CSU-Zelení-FDP, môže dostať výrazného oponenta. Pre liberálov z FDP sú Macronove predstavy o tuhšej integrácii eurozóny v zásadných bodoch neprijateľné. Ak by sa navyše predsedovi FDP Christianovi Lindnerovi podarilo v novej Merkelovej vláde obsadiť kreslo ministra financií po Wolfgangovi Schäublem, predstavy o úniovej „vláde eurozóny“ a finančných transferoch v rámci zóny jednej meny by sa najskôr zaradili do kategórie snov.
Pravdu majú preto tí, čo upozorňujú, že volebný výsledok krajnej pravice zďaleka nie je to jediné, čo by malo Európanov na nemeckých voľbách zaujímať. Pre bezprostrednú budúcnosť Európskej únie je azda samotné víťazstvo Angely Merkelovej dôležitým bodom. O jej ďalšej podobe však bude tradičný nemecko-francúzsky motor rozhodovať už v inom zložení.
Samozrejme, v hre sú i predstavy zosobňované predsedom Európskej komisie. Jean-Claude Juncker s víziou spoločného postupu spoločnou rýchlosťou je nepochybne protiváhou úvahám o viacrýchlostnej Európe, o jadrách a perifériách. Lenže Európa bez Británie jednoducho nebude menej, ale ešte viac závislá od výkonu a predstáv svojho motora, a k nejakej dohode Nemecka s Francúzskom napokon určite dôjde. Nemecká kancelárka ani francúzsky prezident však pritom medzi stopercentne spokojných najskôr patriť nebudú.
Je teda možné, že nás čakajú napínavé časy. Nás, to v tomto prípade znamená doslova nás na Slovensku a v ostatných podobných krajinách, ktoré sa budú musieť snažiť, aby boli zastúpené na všetkých európskych pódiách. Tak to platilo aj doteraz, teraz však bude istý čas neveľmi jasné, čo sa na tých pódiách vlastne odohráva. Nejde o to, že nezvíťazil jeden konkrétny názor na ďalší vývoj únie, ale o to, že nejaký nakoniec zvíťazí. Akurát nikto dnes nevie, aký bude.