Aktívne začali vyhľadávať slovenských dodávateľov potravín, pretože si ich žiadajú sami spotrebitelia. Dopytu po nich pomohla určite medializácia celého radu potravinových škandálov. Všetky mali svoj pôvod v krajinách s vysoko rozvinutým potravinovým hospodárstvom.
Veľkej Británii, Holandsku či Nemecku, kde sa zrodila väčšina potravinových káuz, by sme mohli závidieť dokonale prepracovaný obchod s potravinami od fariem až po pulty obchodov. Vo všetkých týchto krajinách hrajú prím domáce potraviny.
Obchod s potravinami po vstupe Slovenska do únie ovládli nadnárodné obchodné reťazce. V krajine našli až neuveriteľné podmienky rastu. Dvere dokorán im otvoril bývalý minister financií Ivan Mikloš a na druhej strane obyvateľstvo nič nenamietalo proti rýchlo rastúcej ponuke zahraničných potravín. Mohli sme si kúpiť to, čo Nemci, Francúzi, Holanďania. V mysliach ľudí reťazce reprezentovali jednu z predstáv blahobytu.
Až postupne prichádzalo vytriezvenie. Zistili sme, že nie všetko, čo sa blýska, je rýdze zlato. Až keď sa zdravé domáce potraviny stali nedostatkové, teda vzácne, uvedomili sme si, čo sme stratili. Zmenil sa aj kurz štátnej politiky. Obrat nastáva, ale je bolestný a oživovanie domácej ponuky potrvá roky. No obchod ju môže veľmi urýchliť, pokiaľ spotrebitelia budú aj ďalej vytrvalo žiadať slovenské potraviny. Práve to vyvolalo želanú zmenu v správaní reťazcov.