Do čiaš sa sypal jed, falšovali sa rodokmene a neželaní následníci moci boli dusení vankúšmi.
Obhajcovia Andreja Kisku si preto môžu odpustiť hysterické záchvaty. Podozrením, že prezident postavil časť svojej volebnej kampane nie na svojich peniazoch, ako to tvrdil, ale na peniazoch vytiahnutých zo svojej firmy, čo nie je to isté, sa svet nekončí. To, že firma, ktorej je spolumajiteľom, krátila daň, a otázky, či sa pokúsila o to isté s daňou z pridanej hodnoty a či on sám vo svojom vlastnom daňovom priznaní pomlčal o nepeňažných daroch, ktoré takýmto spôsobom prijal, nerúcajú stavbu našej demokracie.
Demokracia nie je rozprávka o Dobrých a Zlých, ktorí spolu bojujú v manichejskej bitke o spásu či zatratenie sveta. Demokracia je umenie možného a dobro, ktoré cez ňu prechádza, prechádza najprv filtrom toho, čo všetko je možné zmeniť a uskutočniť napriek nedokonalostiam a necnostiam konkrétnych ľudí. Ak sa tu teda niečo rúca, je to len mýtus o slovenskej politike ako bojisku, na ktorom Slušní zápasia s Neslušnými, pričom rozoznať ich možno čisto podľa farieb na straníckych tričkách. A tento detinský mýtus bol falošný od začiatku.
Prezident má svoj odkaz ešte stále vo svojich rukách. Zostáva už len, aby to pochopil aj on sám.
Žiaden Bašternák ani Kaliňák, ktorý mal dávno opustiť svoje kreslo, nie sú odpoveďou na otázku, ako by sa mal zachovať Kiska. Dozaista nie plamennými prejavmi o mafiánskych praktikách po tom, čo mlčaním prešiel všetky ostatné prípady, v ktorých sa na verejnosti objavili veci, ktoré pôvodne verejnosti určené neboli, alebo keď sa napríklad niekto v mene politiky hrabal vo finančných záležitostiach súkromných osôb.
Žiadne konštatovanie, že je nám, samozrejme, jasné, že materiály o finančných pikantnostiach z pozadia Kiskovej prezidentskej kampane sa neobjavili len tak, bez bočného úmyslu, nezakryje, že pikantnosti sú to reálne. A možno až natoľko, že keby boli vyšli najavo ešte pred voľbami, Kiska by sa prezidentom nestal.
Jasné, že takáto diskreditácia hlavy štátu niekomu politicky vyhovuje. To však neodpovedá na otázku, prečo Kiska nie je schopný ospravedlniť sa občanom – ako si to už stihli povšimnúť aj mnohé postavy z jemu blízkeho politického tábora. Záujmom občanov totiž nevyhovujú nielen politické hry s neverejnými informáciami. Nevyhovuje im ani pokrytectvo najvyšších predstaviteľov štátu.
Hysterici môžu zostať pokojní. Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Vedia to jeho obhajcovia, ale vedia to i jeho kritici, ktorí pritom sami nie sú hysterikmi. Už len z tohto prostého faktu vyplýva, že prezident má svoj odkaz ešte stále vo svojich rukách. Zostáva už len, aby to pochopil aj on sám.