Advokát z renomovanej právnej kancelárie si za svoje služby môže pokojne vypýtať aj niekoľko sto eur na hodinu, pričom klient si bude myslieť, že je to nekresťansky veľa.
Drvivá väčšina však asi bude súhlasiť s tým, že odmena viac ako 60 miliónov eur pre jedného smrteľníka, ktorý v právnom spore zastupoval Fond národného majetku, je nehorázne vysoká suma. A to aj napriek tomu, že zachránil viac ako desaťnásobok spomínanej sumy.
Zákon síce nebol porušený (dokonca by mu mohol byť vyplatený až dvojnásobok spomínanej sumy), no treba sa spýtať: „A kde zostal zdravý rozum?“ Lebo akokoľvek je nárok právnika na takú vysokú odmenu legálny, rozhodne nie je legitímny, a preto by mu táto suma nemala byť vyplatená.
Táto kauza poukazuje na starý problém, keď formálne je všetko v poriadku, no v skutočnosti sa štát mení na dojnú kravu. A tí, čo v tom vedia chodiť, si prídu na svoje.
A nie sú to len právne spory, v ktorých ide o stovky miliónov eur, v minulosti sa vyskytlo viacero prípadov, keď o primeranosti výšky odmien pre privatizačného poradcu bolo možné vážne pochybovať.
V súčasnosti asi najväčší „peňazovod“ zo štátnej kasy predstavujú služby rôznych konzultačných spoločností. Určiť, či má poradenská práca hodnotu 5,50, alebo 500 eur na hodinu, je veľmi ťažké, najmä keď verejnosť ani poriadne nevie, čo presne pre jednotlivé ministerstvá robia.
Hovorí sa, že dobrá gazdiná pre pierko aj cez plot skočí. Zatiaľ čo väčšina bežných ľudí sa týmto príslovím riadi a utesňujú každú medzeru v rodinnom rozpočte, štátu unikajú peniaze cez vráta na stodole…