Po prvom výsledku v roku 2001, ktorý nebol nič extra, prišiel prudký pád v roku 2005, keď sme mohli byť vôbec radi, že účasť bola celkovo aspoň dvojciferná. Odvtedy je účasť na voľbách do VÚC o čosi vyššia.
Dvadsať percent je, samozrejme, stále málo vzhľadom na to, čo všetko kraje ovplyvňujú. Počnúc nemocnicami, cez stredné školy až po dopravnú situáciu – ako sa bolestne na vlastnej koži presviedčajú Bratislavčania. Každý, kto si nepletie verejné záležitosti s gladiátorskými zápasmi, vie, že nízka účasť voličov je zlo.
V prvom rade to umožňuje vystupovať do popredia prúdom, ktoré sú na okraji normálnej scény nie preto, že sa im tam páči, ale preto, lebo sú s bežnou demokratickou politikou nekompatibilné. Reč je pravdaže v prvom rade o rôznych podobách pravicového extrémizmu (bola by aj o ľavicovom, keby u nás reálne strašil i niekde inde ako iba v hlavách jedincov, pre ktorých je ľavica všetko, čo je naľavo od Attilu Huna). Ale nielen o ňom.
Dvadsať percent je zúfalo málo. Málo na to, aby také voľby seriózne naznačili rozloženie politických síl v krajine.
Nezáujem bežných voličov o voľby dáva šancu vyniknúť rôznym recesistom – to v lepšom prípade – a bláznom – v tom horšom a, žiaľ, aj častejšom prípade. Pre úroveň verejnej diskusie v krajine je zvyšujúci sa výskyt čírej hlúposti, ktorá vďaka nezáujmu voličov získava platformu, katastrofou. Konšpiračné teórie a hnutia rozkladajúce vieru v rozum v mene pavedeckého blúznenia neprišli na scénu s nejakým jedným časopisom a ich popularita nie je len výsledkom operácií ruskej rozviedky.
Po stý prvý raz zopakujme, že vyššia účasť voličov nezaručuje to, že naše verejné záležitosti budú spravovať tí najlepší. Umožňuje však, aby boli veci verejné spravované aspoň teoreticky v mene vôle čo najväčšieho množstva ľudí. Pravdaže, až dovtedy, kým to najväčšie množstvo nebude chcieť spáchať masovú samovraždu a strhnúť so sebou do priepasti aj všetkých, ktorí sa na takomto podniku nechceli zúčastniť.
Ak by niečo také malo nastať, nebude to chyba volieb a demokracie, ale chyba tých, ktorých povinnosťou je demokraciu strážiť. Viete o tom, že sa práve nachádzame v predvečer volieb, ktoré na ďalšie štyri roky významne spoluurčia podobu našich krajov, ich kultúry, škôl, nemocníc a ciest? Ak áno, viete to aj na základe niečoho iného, než iba zvýšeného výskytu neduživých a otravných politických plagátov pri našich cestách, alebo ešte otravnejších reklám na internete, ktoré na vás každú chvíľu vyskakujú ako čertík zo škatuľky brániaci vám v prezeraní si obsahu, o ktorý vám pôvodne išlo?
Možno bude účasť voličov opäť o nejakú tú desatinku vyššia ako minule, tak ako vtedy bola vyššia oproti roku 2009. Dvadsať percent je však zúfalo málo. Málo na to, aby také voľby seriózne naznačili rozloženie politických síl v krajine, bohato dosť však na to, aby sa na nich zviezli sily, ktoré nás potom všetkých zničia.