Jein – áno aj nie

Má nová nemecká vláda stanoviť tzv. hornú hranicu na prijímanie utečencov?

08.10.2017 22:00
debata

Vznik vládnej koalície do značnej miery stojí a padá na vyriešení tejto otázky. Merkelová má pravdu, že nemecké azylové právo nepozná žiadnu hornú hranicu. Nechápe však, že v skutočnosti ide o gesto na upokojenie konzervatívnych voličov, ktorí sa k CDU/CSU vo voľbách otočili chrbtom.

Šéf CSU Seehofer, ktorého v Bavorsku o rok čakajú krajinské voľby, si po fiasku, aké jeho strana utrpela vo voľbách do Bundestagu, nemôže dovoliť ďalší debakel. Vidí, ako tento krok pomohol šéfovi rakúskych ľudovcov S. Kurzovi, ktorý mieri do kancelárskeho kresla, a preto sa ho snaží presadiť aj doma.

Je tu ešte jeden aspekt. V Nemecku sa takmer vôbec nehovorí o tom, koľko stojí integrácia utečencov. Krajina momentálne zažíva ekonomický boom, ale ten nebude trvať večne.

Faktom je, že väčšina tých, ktorí túžia získať azyl v Nemecku, tu v skutočnosti hľadá prácu a lepší život, o čom svedčí i to, že iba malému zlomku z nich je priznaný štatút žiadateľa o azyl. Na druhej strane, len dvakrát za celú povojnovú históriu prišlo do Nemecka viac ako 200-tisíc ľudí (čo je požadovaný limit) – v rokoch 1991–1993 počas vojny v Juhoslávii a v rokoch 2015–2016, keď do krajiny utekali ľudia pred vojnou v Sýrii.

Faktom je však i to, že Spolková republika, vzhľadom na demografický prepad, potrebuje 400-tisíc prisťahovalcov ročne. Lenže väčšina utečencov ani zďaleka nezodpovedá požiadavkám pracovného trhu. Humanitárny a ekonomický aspekt sa v tejto otázke bijú. A tak odpoveď na hore uvedenú otázku je typicky nemecká: jein (áno aj nie).

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Angela Merkelová #utečenci #nemecká vláda #utečenecká kríza #koaličné rokovania