Možno majú pravdu tí Katalánci, ktorí dnes žartujú, že najmocnejším tajným agentom pracujúcim v prospech samostatnosti Katalánska je premiér Mariano Rajoy. Ťažko odhadnúť, o koľko sa zvýšil počet priaznivcov odchodu Katalánska, odkedy Rajoy poslal do Barcelony policajné jednotky, aby zabránili konaniu zakázaného referenda. Isté je len to, že ich počet neklesol.
Európski lídri uviazli medzi Skyllou a Charybdou. Čo sa však bude diať, ak by situácia napokon naozaj vyústila do konfliktu?
A nejde len o nich. Policajné manévre počas referenda, ale aj tohtotýždňové uväznenie dvoch katalánskych lídrov za to, že údajne práve oni zapríčinili násilie tým, že huckali ľudí demonštrovať, čím chceli brániť polícii v znemožnení referenda, rozhnevalo oveľa viac Kataláncov ako len priaznivcov samostatnosti.
Státisíce ľudí, ktorí protestujú v uliciach Barcelony, považujú konanie konzervatívnymi ľudovcami ovládaného Madridu v lepšom prípade za nedemokratické, v horšom za ozvenu frankistických čias. Ak chce Rajoy viniť separatistov z toho, že zámerne vyostrujú vášne, nemôže sa vyhnúť vlastnej spoluzodpovednosti. Situácia je objektívne zložitá, on je však predsedom vlády, ktorá ju očividne nezvláda.
Európski lídri uviazli medzi Skyllou a Charybdou. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker si samozrejme nepraje, aby sa Katalánsko stalo nezávislým štátom v čase, keď v Európe existuje množstvo ďalších potenciálnych ohnísk separatizmu a drobenia členských štátov. Juncker sa na jednej strane snaží Rajoya nabádať k opatrnejšiemu postupu, na druhej strane odmieta výzvy katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta, aby sa komisia stala mediátorom v spore Barcelony s Madridom. Pochopiteľne. Ak by na to pristúpil, nepriamo by legitimizoval postup katalánskej regionálnej vlády a súčasne by hodil rukavicu do tváre Madridu, ktorý bruselskú mediáciu odmieta. To si ako predseda komisie únie, ktorej členom je Španielsko zastúpené madridskou vládou, nie Katalánsko, nemôže dovoliť.
Čo sa však bude diať, ak by situácia napokon naozaj vyústila do konfliktu? Nakoniec by sa lopta tak či onak ocitla na celoeurópskom ihrisku, akurát s tým, že dnešná nečinnosť Bruselu bude vykladaná ako alibizmus, ktorý tiež napomohol k tragédii.
Ešte než sa usadí prach po takýchto chmúrnych proroctvách, dodajme, že ak je v silách niekoho zabrániť občianskemu konfliktu v členskej krajine Európskej únie, sú to predovšetkým Katalánci. V ich prospech hovorí to, že ani najsilnejší separatisti sa nevydali cestou násilia. Kiež by im to vydržalo. Ak ich Rajoy, preferujúci silové riešenie, dotlačí nakoniec do ilegality, aj toto sa ešte môže zmeniť. A nebude to dobré.