Vládnutie s Andrejom Babišom bolo pre Sobotku ďalej nemožné. Lenže, dnešnou optikou nazerané, jediné, čo Sobotka dosiahol, bolo to, že Babišovi poskytol priestor a čas na kampaň, v ktorej sa oligarcha pasoval za obeť politických machinácií, dištancoval sa od vlády, na ktorej sa až dovtedy podieľal, a zároveň si bez váhania pripísal všetky jej úspechy.
Českí voliči nebrali do úvahy varovania pred Babišom prichádzajúce zo všetkých strán, jeho škandály ani jeho trestné stíhanie. Zvíťazila idea vzbury proti skorumpovanému a falošnému tradičnému politickému systému. Tretina voličov videla varovania pred Babišom a napokon aj jeho stíhanie ako útoky systému proti outsiderovi, ktorý ho ohrozuje: svoj hlas hodili rovno Babišovi. Ďalšia časť voličov hodila „na truc systému“ svoj hlas extrémistom od Tomia Okamuru. Iná časť libertariánskym Pirátom, ďalšia časť protestných hlasov, i keď menšia než doteraz, išla tradične komunistom z KSČM.
Výsledkom je, že nadpolovičná väčšina mandátov v parlamente bude rozdelená medzi strany a politikov, ktorí sa voličom predstavovali ako alternatíva voči „starým poriadkom“. Demokratická ľavica zosobnená sociálnou demokraciou zažila svoj najväčší pád od roku 1989, keď oproti minulému volebnému obdobiu stratila až 35 parlamentných kresiel a ľavicoví Zelení skončili hlboko pod prahom zvoliteľnosti. Tradičná bašta českej pravice ODS síce skončila prekvapujúco na druhom mieste za Babišovým ANO, lenže jej odstup od víťaza je odstupom triedy.
Českí voliči nebrali do úvahy varovania pred Babišom prichádzajúce zo všetkých strán, jeho škandály ani jeho trestné stíhanie. Zvíťazila idea vzbury proti skorumpovanému a falošnému tradičnému politickému systému.
Je ťažké špekulovať, čo bude takýto výsledok volieb znamenať pre českú politickú scénu, pretože mnohé napovie až konkrétne zloženie vlády. Babišovi sa na jednej strane ponúka široký výber možných koalícií, od obnovenia koalície s voľbami poníženou ČSSD cez možnú vládu s ODS a hnutím starostov STAN či menšinovú vládu, až po teoreticky možnú vládu s Okamurovou populistickou a xenofóbnou SPD, ktorú však zatiaľ všetci kladú až na posledné miesto. Babišovým problémom je však to, že všetci, akurát s výnimkou práve Okamuru, v kampani vylúčili vládu s osobou Andreja Babiša alebo dokonca s hnutím ANO ako takým.
Špekulovať sa dá o tom, čo by vláda Andreja Babiša znamenala pre českú spoločnosť, ak by dokázal pretlačiť niektoré zo svojich základných plánov. Zrušenie Senátu, krajov a možno aj obecných samospráv pod zámienkou ušetrených peňazí by znamenalo centralizáciu, aká by, vzhľadom na Babiša a niektoré jeho ďalšie predstavy o chode štátu, posunula Českú republiku bližšie k faktickej vláde jedného muža.
To by sa pre českú demokraciu nemuselo skončiť dobre, ani keby tu nebola reč o oligarchovi, ktorý vidí štát ako predĺženie svojho osobného podnikania. Lenže práve o takom politikovi tu reč je. Stará čínska kliatba znie: Kiežby ste žili v zaujímavých časoch. Preklial niekto obyvateľov Česka?