Tentoraz nepríde admirál (bez mora) a správca Maďarského kráľovstva (bez kráľa) na bielom koni ako v ten daždivý deň začiatkom novembra 1938 do Komárna. Bude ho reprezentovať busta darovaná šovinistickými extrémistami spoza Dunaja.
Za pochybným podujatím stojí farárka reformovanej cirkvi (aj Horthy bol kalvín). Pod tlakom verejnosti sa vzdala pôvodného zámeru inštalovať sochu prvého fašistického vládcu v Európe na verejnom priestranstve na už pripravený podstavec. Vystavia ju „iba“ počas adorujúcich bohoslužieb v kostole a potom poputuje na faru.
Horthy nesie spoluzodpovednosť za transporty takmer 600-tisíc maďarských Židov do nacistických táborov. Pritom v lete roku 1944 sa už vedelo, že ich tam posielajú do plynových komôr. Boli medzi nimi stovky Židov zo zabraného južného Slovenska – z Košíc, Lučenca, Levíc či z Nových Zámkov…
Admirál regent mal na rováši aj genocídu Srbov a Židov počas uzurpácie Vojvodiny, či diktát uzavretý 2. novembra 1938 vo viedenskom Hornom Belvederi „výtečníkmi“, ako bol Hitlerov minister Joachim von Ribbentrop, poľný maršal Hermann Göring a Mussoliniho zať Galeazzo Ciano. Rozhodli o maďarskej anexii dobrej štvrtiny nášho územia. Horthymu to nestačilo, koncom marca 1939 rozpútal tzv. malú vojnu, po ktorej získal desiatky obcí a mestečiek na východnom Slovensku.
Aj preto treba „reformovanej“ madam vo Vydranoch odporučiť, aby si do svojho panoptika na fare k Horthymu objednala busty Hitlera a Tisu, ide totiž o pánov toho istého kalibru. Iredentistom za Dunajom by sme zase mali poslať naliehavú žiadosť: nevláčte k nám fašistov. My sme ich mali a, žiaľ, ešte stále máme viac ako dosť.