Včera, dnes a zajtra

Podľa názoru Generálnej prokuratúry pokiaľ Vladimír Mečiar pri vyhlasovaní svojich amnestií v roku 1998 spáchal trestný čin zneužitia právomocí verejného činiteľa, tento skutok nemusí byť dnes premlčaný.

, 29.10.2017 22:00
debata (12)

Bývalý minister hospodárstva, šéf politickej strany a mediálny eskamotér Pavol Rusko je podozrivý, že si pred dvadsiatimi rokmi objednal zavraždenie svojej obchodnej spoločníčky. Špecializovaný trestný súd vyniesol dlhoročné verdikty nad bývalými ministrami, ktorí sa preslávili istou nástenkou na ministerstve výstavby.

Vôbec by nezaškodilo, ak by bolo jasne povedané, ako bohatla, komu a čomu slúžila vrstva ctihodných milionárov, ktorí sa tvária ako majitelia Slovenska.

Sú to všetko príznaky veľkého upratovania, ktoré konečne dorazilo aj do našich končín? Alebo je stíhanie dnes už bezmocných veličín len chabou náplasťou na oveľa slabšie výsledky justície pri boji so zločinom vo vysokej politike vtedy, keď sa deje, a nie s odstupom dekád? Odpoveď na tieto otázky nie je jednoznačná.

Dodnes sa v slovenskej politike vyskytuje pramálo javov, ktoré by nemali svoje počiatky v časoch Vladimíra Mečiara. Počnúc všeobecným deficitom politickej kultúry, cez rozšírené chápanie demokracie ako systému, v ktorom môže väčšina valcovať ostatných hlava-nehlava, až po problémy regiónov, v ktorých sprivatizované, vytunelované a skrachované podniky za sebou zanechali nezamestnanosť a beznádej.

Za politické viny už od Mečiara nikto nijakú protihodnotu nezíska. Ak sa však previnil aj kriminálne, štát je povinný vyšetriť to a prípadne ho aj potrestať. Nie je to zasa až tak málo. Napríklad by vôbec nezaškodilo, ak by bolo takto nepriamo opäť raz jasne povedané, ako bohatla, komu a čomu slúžila vrstva ctihodných milionárov, ktorí sa dodnes tvária ako majitelia Slovenska. Opovrhnutiahodné amnestie boli výrečnou bodkou za érou, ktorá stvorila aj ich.

V osobe Pavla Ruska máme pred sebou predstaviteľa „druhej generácie“ chytrákov, ktorých peniaze priviedli až na hranicu – a je možné, že až za ňu – toho, čo je ešte prijateľné. Nielen preto, pre čo je momentálne vo väzbe a vyšetrovaný. Rusko je možno ešte zaujímavejší ako svedok či spoluaktér dejov, ktoré opisuje slávny spis Gorila.

Figúrou, ktorá sa v šachu pohybuje najzaujímavejším spôsobom, je kôň: kôň si to namieri jedným smerom, no v poslednej chvíli zahne na jednu či druhú stranu a až tam sa vyjaví, o čo mu vlastne išlo. Ktovie. Povedať, že vyšetrovatelia Ruska sú možno kone, nemusí byť v tejto súvislosti vôbec invektívou…

Postavičky ministerských nástenkárov nás oblúkom privádzajú rovno do dneška. Ich strana je opäť vo vláde a opäť vyvoláva rôzne zvláštne úkazy. K tým najnovším patrí smutne známa výzva na rozdeľovanie eurofondov na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu: polícii sa na stole množia udania od žiadateľov, od ktorých si ktosi v čase výzvy pýtal 20 percent ako cenu za kladné vybavenie žiadosti.

Nielen politická strana, ktorá ministerstvo ovláda, je tu rovnaká. V pozadí sa totiž možno vyskytujú postavy, ktoré spájajú všetky tri „generácie“, o ktorých tu bola dnes reč. Veru, dnešok i zajtrajšok sa vlastne začali kedysi dávno…

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #gorila #Vladimír Mečiar #Mečiarove amnestie #Pavol Rusko
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy