Obaja duelanti majú vymedzený hlavný okruh sympatizantov. Pôjde teda najmä o hlasy tých, čo ešte váhajú, či sa vôbec vydajú do volebných miestností. Ak si prajú zakonzervovať súčasný stav v kraji, tesné prepojenie straníckeho, ba priam vodcovského princípu s riadením župy, odovzdajú hlas Marianovi Kotlebovi.
Môžu ohodnotiť, ako sa lídrovi ĽS NS podarilo za štyri roky uskutočniť jeho sľuby. Namiesto avizovaných 10– až 15-tisíc nových pracovných miest vytvoril iba 90. Heslo „Vezmeme si lopaty a čakany!“ stroskotalo preto, lebo od samého počiatku bolo nereálne. Klamstvo, ktoré sa akurát dobre počúvalo. Prísahy o riešení rómskej problematiky ostali pri silných slovách a zaťatých pästiach. Nezlepšila sa sociálna situácia, naopak, župa prišla o vyše 4,2 milióna eur z eurofondov, lebo Kotleba odmietol podpísať projekty na obnovu domov sociálnych služieb. Rovnako skončili plány na opravu ciest a modernizáciu stredných škôl. Chcel vraj vytrestať úradníkov v Bruseli, no odniesli si to občania, ktorým sa neušiel ani cent.
Tí, čo nechcú, aby nasledujúcich päť rokov akcelerovala Kotlebova politika v kraji, iste by mali ísť voliť.
Svojho času Kotleba vyhlásil nekompromisný boj proti klientelizmu, korupcii, presadzovaniu osobných a partajných záujmov. Po personálnych čistkách však zamestnal na Úrade BBK najbližších rodinných a straníckych príslušníkov bez ohľadu na ich odborné skúsenosti. Miliónové zákazky na verejné stavby vyhrávali pochybné firmy s troma-štyrmi zamestnancami. V oblasti kultúry a ideológie nadviazal na politiku „Usmerňované Slovensko“ fašistického propagandistu Alexandra Macha, keď stopol rozličné umelecké podujatia preto, lebo sa zameriavali na kritiku extrémizmu. Zneužíval charitu a dotácie športovým klubom na šírenie neonacistickej symboliky.
Tí, čo nechcú, aby nasledujúcich päť rokov akcelerovala takáto politika v kraji, iste by mali ísť voliť. Aby ich hlasy nevyšli navnivoč, mali by ich odovzdať Jánovi Lunterovi. Ako politik je síce zatiaľ nepopísanou stránkou, ale darilo sa mu ako zakladateľovi malej firmy, ktorá dnes patrí medzi najväčších zamestnávateľov v Banskej Bystrici.
Zdá sa, že si seriózne uvedomuje, že jedna vec je šikovne riadiť podnik a druhá sú priority kraja: vytváranie priaznivých sociálnych, ekonomických a kultúrnych podmienok pre občanov. Ak do toho zahrnie aj dobré projekty ostatných demokratických uchádzačov o posty v samospráve – lebo ako víťazný, no nezávislý kandidát nebude v samosprávnom parlamente disponovať klubom poslancov – tak to bude sľubný nástup na zložitú cestu ku skutočným zmenám k lepšiemu.