Jednoducho povedané, totalite takmer nikdy nestačia na víťazstvo demokratické voľby. Dokonca, ako ukazuje aj príklad Nemecka v 30. rokoch, niekedy ani vtedy nie, keď je demokratickosť volieb značne spochybniteľná. Na to, aby sa absolútni nepriatelia demokracie dostávali k absolútnej moci, potrebujú, aby sa ostatní aspoň na chvíľu prestali dívať.
Keď demokratickí voliči zostávajú doma, zatiaľ čo nepriatelia demokracie idú disciplinovane voliť, dejú sa veci, ktoré by sa normálne diať nemohli.
Aj preto sa z extrémistických a totalitných hnutí stali majstri kamufláže: vždy vyzerajú silnejší a hrozivejší, než sú v skutočnosti. Zatiaľ čo sa demokratickí politici a ich strany trápne hádajú, či bolo na verejnom mítingu niektorého z nich päťtisíc, alebo desaťtisíc ľudí, extrémistom obyčajne stačí, keď sa pár desiatok, nanajvýš stoviek holých lebiek prejde centrom mesta. Ihneď vzbudzujú strach a pocit, že je všetko stratené.
Podobne to vyzerá s demokratickými voľbami. Po celej Európe sa pozorne sledujú voľby v jednotlivých krajinách. Nikde, vôbec nikde extrém nezískava úplnú väčšinu, a v deviatich z desiatich prípadov to ani nik neočakáva. Napriek tomu sa v európskych médiách a politických kuloároch s napätím očakávajú výsledky všetkých možných volieb. Prejdú či neprejdú do parlamentu? Prejdú ich kandidáti do druhého kola? Vyjdú z volieb posilnení či oslabení?
Každé, aj to najmenej presvedčivé víťazstvo nad extrémistami sa oslavuje ako úžasné. Každý, aj ten najmenší nárast preferencií totalitných a autoritárskych nedemokratických hnutí sa komentuje ako počiatok tragédie. Extrémisti jednoducho budia strach bez ohľadu na reálnu mieru podpory, akú vo verejnosti majú. Čo sa propagandy a nafukovania výsledkov týka, majú nad nami jednoznačne prevahu.
O to dôležitejšie je neodvracať zrak. Nedať si nahovoriť, že voľby nič neznamenajú, že naše hlasy aj tak nič nezmenia, či dokonca, že celá demokracia je len fraška. Väčšinou sú autormi takýchto a podobných múdrostí práve tí, ktorí nikdy žiadne voľby nevynechajú. Ktorí, ešte skôr ako demokraciu zničia, chcú využiť možnosti, ktoré im dáva, do poslednej omrvinky. A ktorí zo všetkého najviac potrebujú práve to, aby sme aspoň na chvíľu odvrátili svoje zraky a ignorovali demokratické voľby.
Ich reálna sila je nafúknutá našou nečinnosťou. Keď demokratickí voliči zostávajú doma, zatiaľ čo nepriatelia demokracie idú disciplinovane voliť, dejú sa veci, ktoré by sa normálne diať nemohli. Proces spravodlivého zisťovania vôle občanov je skreslený a znetvorený, kvôli čomu sa okrajové postavy môžu dostať do centra diania. A potom im stačí už len zopár fígľov na to, aby sa z kancelárov či ministrov stávali diktátori. Sme povinní zabrániť im v tom. Demokratické voľby sú mocná zbraň. Neobracajme ju proti sebe.
