Únik informácií, akým je aktuálne Paradise Papers, nás iba utvrdzuje v tom, čo už dávno vieme. Dozvieme sa síce konkrétne mená, môže nás to hnevať, no, žiaľ, to je asi tak všetko, čo s tým môžeme ako občania robiť, pretože v drvivej väčšine prípadov je všetko legálne.
Pokiaľ európski politici nedokážu zatočiť s tými krajinami, ktoré umožňujú optimalizovať dane v rámci únie, darmo sa budeme rozčuľovať, že daňové raje existujú po celom svete. Najprv si treba upratať pred vlastným prahom.
Zástancovia voľného obchodu majú vlastný argument: problém nie je v existencii daňových rajov, ale v tom, že na Západe platíme príliš vysoké dane.
Riadne pritiahnuté za vlasy, čoho dôkazom je legendárna skupina U2. Nuž ak štvorica hudobníkov odmieta platiť extrémne nízke dane doma v Írsku (firemná daň je tu len 12,5 %!) a optimalizuje v Holandsku, kde platia iba 3–5 %, znamená to jedno: pre ľudí, ktorí zarábajú nadštandardne veľa, je každá daň privysoká. V konečnom dôsledku by najradšej neplatili nič. Lenže z čoho by štáty platili celý sociálny systém? Majú sa spoliehať na milodary miliardárov?
Ako sa teraz ukázalo, líder kapely Bono Vox, ktorý sa rád štylizuje ako bojovník za lepší svet, investuje prostredníctvom schránkových firiem v daňových rajoch. Čisté pokrytectvo.
Nabudúce, keď bude chcieť opäť diskutovať s politikmi, ako vyriešiť problémy extrémnej chudoby v Afrike a dožadovať sa spravodlivejšieho sveta, možno by stačilo, keby začal od seba – férovo by platil dane a normálne by investoval.