Kandidátka Demokratickej strany Hillary Clintonová dosiahla takmer o tri milióny viac hlasov jednotlivých voličov, lenže rozhodli volitelia. Trump sa stal, do veľkej miery aj na svoje prekvapenie, 45. prezidentom Spojených štátov amerických.
Po roku od zvolenia a po desiatich mesiacoch v úrade má blízko k utvoreniu neslávneho rekordu. V modernej histórii nenájdeme amerického prezidenta, ktorý by po takom krátkom čase lámal rekordy v nedôveryhodnosti. Sotva tiež možno nájsť príklad prezidenta, ktorému by v takom krátkom čase hrozilo odvolanie z funkcie. Či už rukou vlastnej vlády pre nespôsobilosť vykonávať funkciu (25. dodatok ústavy), alebo Kongresu (impeachment) pre obvinenie z marenia výkonu spravodlivosti.
O politikách Donalda Trumpa bude príležitosť hovoriť pri prvom výročí jeho vlády, ak bude, pravda, ešte prezidentom. Pri prvom výročí jeho zvolenia je namieste hovoriť o voľbách, ktoré jeho katastrofálnu vládu predznamenali.
Nikdy predtým nijaký kandidát nezačal svoju kariéru podkopávaním autority predstaviteľov vlastnej strany, ich zosmiešňovaním a ohováraním, od detinských prezývok až po absurdné obvinenia, ako napríklad, že otec senátora Teda Cruza sa podieľal na vražde J. F. Kennedyho. Nikdy v modernej histórii kandidát žiadnej strany v kampani nebičoval vášne tvrdeniami, že jeho oponenti patria do väzenia, že médiá idú „proti ľudu“, že fakty nie sú dôležité, pretože on má svoje vlastné, „alternatívne fakty“.
Dennodenne sú Američania svedkami trápneho zatĺkania, náhlych strát pamäti a zľahčovania zistení zo strany Bieleho domu.
Nikdy dosiaľ sa tiež nestalo, aby bola do volieb v USA tak priamo a celoplošne zainteresovaná cudzia mocnosť. Vzťahy Ameriky a Ruska sa po konci studenej vojny rýchlo dostali zo štádia opatrného priateľstva do štádia opatrnej obozretnosti, aby sa opäť citeľne zhoršili po ruskej anexii Krymu, ktorá vyvolala v Spojených štátoch a Európskej únii vlnu sankcií voči Moskve.
Nie je pravda, že by Vladimir Putin nemal mať zvláštny záujem na tom, kto bude americkým prezidentom – ako sa o tom dodnes snažia západnú verejnosť presviedčať jeho hlásne trúby. A ak hovoríme o záujmoch, nemyslíme tým nevyhnutne národné záujmy. Ad acta sa pre sankcie dostal napríklad kontrakt, v rámci ktorého mal americký Exxon v spolupráci s Rosnefťom investovať pol bilióna dolárov do ťažby v arktických oblastiach Ruska. To sú veci, pre ktoré sa už oplatí investovať do cielenej propagandy na internete, do krádeže emailov zo serverov Demokratickej strany a do kandidáta, ktorý je taký chamtivý a taký hlúpy, že ochotne prijme „výpomoc“ cudzieho štátu v úsilí stať sa prezidentom.
Fakty o tom, koľkí ľudia z Trumpovho okolia žili a žijú (aj) z ruských peňazí, vychádzajú najavo prakticky dennodenne. Dennodenne sú potom Američania svedkami trápneho zatĺkania, náhlych strát pamäti a zľahčovania zistení zo strany Bieleho domu. Každým dňom sa približuje poznanie, že 8. november 2016 nebol oslavou americkej demokracie, ale jej pohanou. Až potom bude môcť nasledovať nejaká katarzia.