Ak niekto od Roberta Fica očakával skormútenú tvár a popol vo vlasoch, nedával ostatných dvadsať rokov pozor.
Na expozé lídra Smeru, prvom po voľbách do orgánov samosprávnych krajov, nezaznelo nič, čo by sa nedalo očakávať. Šéf Smeru pootočil optiku, z ktorej potom jeho strana vychádza z volieb do VÚC ako najúspešnejší politický subjekt. Aby aspoň trochu uhladil hrany takéhoto spinu, hneď k tomu dodal, že on ako predseda Smeru by si isto prial viac poslancov krajských samospráv i viac županov, ale…
Keď hovoríme o ľahkom pootočení optiky, na mysli máme fakt, že technicky vzaté je to tak: Smer so ziskom 88 krajských poslancov je spomedzi strán naozaj víťazom. Dvaja priamo smerácki a jeden Smerom podporovaný župan sa pri celkovom počte ôsmich tiež dajú vysvetľovať ako nie zase až taká katastrofa. Lenže spin to jednoducho je, a ako taký má objektívne ľahko odhaliteľné slabiny.
Nijaká optika nezakryje, že Smer oproti minulým voľbám stratil zhruba polovicu poslancov, ani to, že prišiel o štyroch predsedov samosprávnych krajov. A hoci v absolútnych číslach ostatné politické strany za Smerom stále zaostávajú, pravdou je i to, že nikto pomerne nestratil toľko ako práve Ficova strana. Smer je na Slovensku dlhodobo v takej pozícii, že môže byť stále prvý, a predsa možno hovoriť o neúspechu. Napokon, čo je to úspech? Keď si vládna strana zo šiestich udrží dvoch županov, alebo keď svojho župana získa mimoparlamentná strana?
Na to, aby Smer uspokojil svojich voličov, bude robiť zmeny vtedy a tak, aby vyzerali ako úspech, nie ako tresty za neúspech.
Optika tiež nezbaví Smer spoluzodpovednosti za enormný nárast počtu nezávislých poslancov. Tí nespadli z modrej oblohy. Minimálne do istej miery je ich úspech výsledkom nedôvery v politické strany, pre ktorú mnohí voliči volia nezávislých a mnohí kandidáti radšej odmietajú podporu nejakej strany či hnutia. Keď ubúda straníckych poslancov a pribúda nezávislých, najväčšia zo strán sa nemôže tváriť, akoby sa jej to netýkalo.
Možno predpokladať, že Fico sám dobre vie o slabých miestach svojej argumentácie. Jeho slová boli potom iba odkazom opozícii: Smer je ešte stále silnejší ako jednotlivé opozičné strany a ak sa bude v ňom niečo diať, bude to inokedy a pod inou zámienkou.
Práve tak ako Fico nepustil k vode Roberta Kaliňáka vtedy, keď mu pod oknami stanoval Igor Matovič, nepustí nikoho k vode, ani napríklad nepošle Jána Richtera naspäť manažovať stranu teraz, keď všetci premieľajú neúspech Smeru vo voľbách. Nič by tým totiž nezískal, iba by dal za pravdu svojim protivníkom. Ich spokojnosť však nepotrebuje. Na to, aby uspokojil svojich voličov, bude Smer robiť zmeny vtedy a tak, aby vyzerali ako úspech, nie ako tresty za neúspech.
Že aj to je pootočená optika? Áno je. Dosiaľ však Ficovi fungovala lepšie ako pokora. Otázkou len je, či bude ešte fungovať aj na tých bývalých voličov Smeru, ktorí v sobotu nevolili alebo volili celkom inak.