V ten istý deň vydala jeho kancelária ešte aj arogantnú výzvu hlavy štátu, aby sa vláda Roberta Fica začala venovať i sociálnym problémom ľudí. Andrej Kiska a jeho poradcovia si pletú poučky z politického školenia mužstva v niekdajšej ľudovej armáde. Sociálny štát nie je dajaký nový stupeň spoločenského zriadenia, ale vládami uplatňovaná tendencia k tomu, aby čo najširšie vrstvy vrátane tých s najnižšími príjmami dosahovali dôstojný životný štandard a aby sa ten naďalej zvyšoval.
Prezident určite nepatrí k tým, čo majú morálne právo kritizovať premiéra, že neprijíma opatrenia na zlepšenie sociálneho postavenia obyvateľstva. Najmä po nástupe druhej Ficovej vlády to potvrdzujú holé fakty, a to nielen strohé údaje o rapídnom znižovaní nezamestnanosti. Nikto z otcov ekonomických reforiem po roku 1989 nepočítal s tým, že by sa mal zmierniť hlboký sociálny prepad más. Spoliehali sa na „ruku trhu“, ktorá naozaj ostala celkom neviditeľná. Aké prosociálne opatrenia sa prijímali počas mečiarovskej rabovačky hospodárstva a následnej „doprivatizácie“ za Mikuláša Dzurindu? Čo stihla v tomto smere urobiť ďalšia pravicová vláda Ivety Radičovej? Aj ich podlžnosti voči občanom spláca terajšia vláda, ktorej sa dá všeličo vyčítať, ale nie absencia serióznej sociálnej politiky.
Za tejto situácie je normálna požiadavka, aby prezident láskavo vrátil do štátneho rozpočtu milión eur, ktoré prelietal na súkromných cestách. Nejedno občianske združenie by v súvislosti s touto sumou dokázalo vyrátať množstvo aktivít na pomoc tým, čo sociálnu pomoc potrebujú najviac. Ak sa majú stať najnovšie ataky na adresu vlády štartom kampane pred ďalšími prezidentskými voľbami, tak šermovanie s výrokmi o „nesociálnosti“ nášho štátu je v Kiskovom prípade naozaj trápne.