Investori na Slovensku výborne zarábajú, a to najmä vďaka lacnej pracovnej sile. V malej krajine si vytvorili sieť fabrík, čo im prináša veľké výhody. Je oprávnené, aby štát mieru ziskov reguloval tým, že núti firmy, aby sa viac podelili so zamestnancami.
Platy musia podniky zvyšovať prirodzene v čase, keď ubúda voľná pracovná sila. Zároveň vláda zvyšuje príplatky za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov. Keď investor ľudí využíva naplno, mal by za to priplatiť. Na druhej strane, čo so zamestnancami, ktorí robia cez bežný deň? Tí by si zaslúžili tiež pridať. Priemerný hrubý plat v krajine síce pretína 1¤000 eur mesačne, ale vo fabrikách na strednom a východnom Slovensku skôr zaznievajú sumy okolo 600 eur.
Na to, aby išli hore platy všetkým, by bolo nutné znížiť dane a odvody z miezd. Aby štát na to mal peniaze, musel by znížiť prevádzkové výdavky, a to pri administratívnom aparáte a byrokracii, v ktorej žijeme, a tiež podfinancovanom zdravotníctve a školstve a množstve ďalších potrebných investícií v krajine je dlhodobo problém.
To, čo sa zlepšuje, je aspoň výber daní a znižovanie daňových únikov. Funguje tiež ekonomika, keďže Európa je v pokrízovom období a zamestnanosť a výber daní rastú. Vďaka tomu má štát od budúceho roka peniaze na vyššie penzie a platy úradníkov a výrazne rastie aj minimálna mzda. Treba si uvedomiť, že toto vôbec nemusí byť pri každej vláde samozrejmosť.
Medzi záujmami investorov a vlády treba stále hľadať obojstranne výhodný kompromis a zásadné zmeny robiť postupne.
Všetko má aj svoje ale. Ak sa spočíta zvýšená záťaž na firmy cez nočné a ďalšie príplatky, rast minimálnej mzdy a zvýšenie odvodov, ktoré z ceny práce platia zamestnávatelia, ide o 800 miliónov eur ročne. Na druhej strane len firmy so zahraničnou účasťou odlievajú zo Slovenska viac ako 2 miliardy eur ročne, a to sú len priznané oficiálne čísla. Okrem toho sa mnohé podniky tešia z daňových rajov. Firmám tiež klesli dane z príjmu a spolu so zrušením daňových licencií sa štát takto vzdal vyše 200 miliónov eur ročne.
Takže každá minca má dve strany a investori vedia, že sa na Slovensku budú mať aj v roku 2018 dobre, aj keď nie až tak ako tento rok. Ich sťažnosti a vyhrážky o odchode do cudziny treba brať napriek tomu vážne. Niektorí môžu zvážiť odchod tam, kde sú ľudia lacnejší, ale takýto pohľad by bol krátkozraký. V prospech Slovenska hrá stabilné politické prostredie (zatiaľ) a tiež proeurópske smerovanie a jednotná mena euro. Tieto výhody nie sú tiež v regióne samozrejmosťou a susedia z V4 nám ich môžu len závidieť.
Slovensko musí svoju pozíciu využiť na to, aby dobudovalo infraštruktúru a postupne zvyšovalo životnú úroveň ľudí. Medzi záujmami investorov a vlády treba stále hľadať obojstranne výhodný kompromis a zásadné zmeny robiť postupne. Sme stále montážnou dielňou Európy, ale popri tom sa rozvíja aj IT oblasť či podporné služby pre rôzne technologické spoločnosti.
Niektoré veci sa objektívne dejú príliš pomaly, niekde sú zase prehnané očakávania. Všetko potrebuje svoj čas.