Ako by mal asi tak vyzerať mierny trest pre údajného osprosteného dobráka s podlomeným zdravím, ktorý je zároveň vinným z genocídy a zločinov proti ľudskosti?
Odkedy ho pred šiestimi rokmi chytili na úteku v severnom Srbsku, Mladič nielenže neprejavil ľútosť nad tým, čo sa pred vyše dvadsiatimi rokmi dialo v Bosne. Neuznal ani len legitimitu medzinárodného tribunálu. Ešte aj vyhlásenie, že sa cíti nevinný, museli za neho urobiť na začiatku procesu jeho zástupcovia.
V časoch, za ktoré sa v Haagu musel zodpovedať, nebol známy pre dobrú povahu, zato mal prezývku „mäsiar z Bosny“. A keď si ešte i v priebehu procesu pri jednej príležitosti smerom k jednej z pozostalých po obetiach srebrenického masakru významne pretiahol ukazovákom po hrdle, ukázal, že on sám sa za dobráckeho prostáčika určite nepovažuje.
Potrestaním Mladiča sa končí práca tribunálu pre Juhosláviu. Čo bude ďalej? Zločincov z čias juhoslovanských vojen by si mali súdiť nástupnícke štáty samy. Ľahké to nie je. Európska únia, demokracia, prosperita ani modernita zatiaľ nedokázali z kolektívnej pamäti vymazať atavistické tóny, ktoré sa nanovo ozývajú vždy, keď príde reč na vojny 90. rokov. Srbi, Chorváti i bosnianski moslimovia sú pripravení kedykoľvek odsúdiť kohokoľvek z druhého tábora. „Svojich“ nie.
Zločinci sú len tí druhí. Tí naši sú dobráci od kosti.