Hádam ako šéf takého rezortu, akým je napríklad kultúra, by to mal skúsený stranícky harcovník Richter ľahšie. Ale úspešne dirigovať zložitý orchester, ktorý predstavuje problematická oblasť práce, sociálnych vecí a rodiny, a súčasne oživiť výrazný útlm vnútri vládnucej strany nie je dlhodobo udržateľné.
Táto závažná požiadavka sa nezrodila sčista-jasna až po oznámení výsledkov regionálnych volieb, v ktorých Smer prišiel o štyri županské kreslá. Ide o viacročný trend, ktorý sa nedarí zabrzdiť. Určite tu zohrávajú negatívnu rolu kauzy. Keď ich vedenie Smeru nedokáže dostatočne vysvetliť nielen svojim voličom, ale ani členom v okresoch, tak rozhodne niečo vŕzga v jeho štruktúrach. Veľká a vplyvná strana si vyžaduje topmanažéra či výkonného podpredsedu na plný úväzok. Nehovoriac o tom, že atranícki funkcionári a predovšetkým poslanci za Smer by nemali pracovať iba za stolom a v kuloároch, ale s ľuďmi priamo v teréne.
Pravda je aj to, že by sme okrem Richtera v dnešnej vláde našli aj viacerých iných zrelých adeptov na odchod. Najmä ak premiér opakovane tvrdil, že v personálnych otázkach dokáže byť flexibilný. Svojho času, za perestrojky, sa nechuť k zásadným kádrovým zmenám v Československu vysvetľovala okrídlenou vetou, keď kone ťahajú, netreba ich prepriahať. História nielen vtedy ukázala, že to môže byť veľmi chybná téza.