Hoci si Marián Kotleba budoval imidž bojovníka proti korupcii a rodinkárstvu, župu sa mu napokon podarilo premeniť na „rodinný podnik“, v ktorom našli zamestnanie jeho brat, manželka a viacero členov jeho strany.
Kotleba síce nie je Mečiar, ale spôsob, ako obaja nakladali s verejným majetkom, je rovnaký. Rozdiel je len v tom, že to, čo robil Mečiar vo veľkom, robí Kotleba v malom.
Jeden príklad z mnohých: keď 11. marca 1994 vyjadrili poslanci Mečiarovi nedôveru a padla tak jeho druhá vláda, šéf HZDS nelenil, a hoci už na to nemal mandát, ešte v ten deň schválil viacero privatizačných projektov, z ktorých najznámejší bol predaj akcií VSŽ.
Dosluhujúci Marián Kotleba síce ešte pár dní bude sedieť vo svojom županskom kresle, no to, ako pred pár dňami za 1 euro odpredal „nepotrebný“ majetok kraja (ktorý ani nenechal oceniť znalcom), vyvoláva obrovské pochybnosti.
No ešte väčšie pochybnosti vyvoláva informácia, že poslanec Miroslav Suja abdikoval, zrejme preto, aby ho Kotleba mohol vymenovať za nového generálneho riaditeľa Banskobystrickej regionálnej správy ciest a následne získal tučné odstupné.
ĽS NS môže vyhlasovať, čo chce, no ak sa takýmto primitívnym spôsobom snaží vytiahnuť peniaze z vreciek daňových poplatníkov, je v skutočnosti ešte horšia ako ostatné strany, lebo okrem zlodejčín je to navyše strana extrémistická.