Žiaden zákon napríklad sám osebe nevybuduje sieť starostlivosti o deti v predškolskom veku. Rečičky o tom, že mnohé ženy z vlastnej vôle zostávajú dlhodobo doma s deťmi, a preto majú potom väčší problém preklenúť výpadok v pracovnej kariére, neobstoja. Nedajú sa totiž overiť, a tak zostávajú len dojmológiou. Keď bude v štáte fungovať dostupná, spoľahlivá a kvalitná sieť starostlivosti o škôlkarov, prípadne jasličkárov, pre ženy, ktoré by chceli ísť „skôr“ pracovať, to bude naozaj iba otázka voľby. Potom prestane byť materská starostlivosť vecou dojmológie a bude možné vyslovovať nejaké závery.
Na bedrách žien je väčšina neplatených prác, ktoré im spoločnosť vnucuje ako „ženské záležitosti“. A za platené práce im platí menej ako mužom.
Dovtedy však platí, že žena s deťmi zostáva doma aj preto, že im jednoducho nemôže zaobstarať zodpovedajúcu opateru. Platená otcovská dovolenka je u nás prakticky vecou neznámou, a tak to zostáva na matku. Po návrate do práce ju čaká dvojnásobná námaha dokazovať, že tam, kde je, je správne. S tým, že pre zamestnávateľa je po celý ten čas „rizikovou položkou“ – čo ak pôjde opäť na materskú?
Zamestnávatelia do „rizikových položiek“ neinvestujú viac, ako je nevyhnutné. Tie majú potom napríklad menšiu šancu dostať sa na školenia a tréningy, ktoré by urýchlili ich kariérny vzostup. Štatistiky v celej EÚ ukazujú, že najmenšie platové rozdiely sú v najmladších vekových kategóriách. Čím sú ľudia starší, tým väčší je rozdiel v platoch žien a mužov. Inými slovami, po férovom začiatku začne realita hádzať ženám polená pod nohy, až sa to končí tým, že vo vysokých funkciách je prevažná väčšina mužov. Nehovoriac už o tom, že ženy aj v rovnakých funkciách zarábajú menej ako muži. Prečo? Aj preto, lebo do „rizikových položiek“ sa investuje menej aj pri zvyšovaní platov vo firme…
Otázka kultúry? Všetko so všetkým súvisí: zamestnávatelia, ktorí „medzi seba“ nepúšťajú „rizikové položky“, aj chromíci s ich ultrakonzervatívnou agendou reprodukčných práv. Na bedrách žien je väčšina neplatených prác, ktoré im spoločnosť vnucuje ako „ženské záležitosti“. A za platené práce im – aj súkromný sektor – platí menej ako mužom. Konzervatívni podvodníci riešia do ohlúpnutia Istanbulský dohovor, pseudoliberálni podvodníci vykrikujú, že každý zásah zhora v prospech žien je neprípustným zasahovaním do trhu. Ženy sú zaháňané do kategórie „vyživovaných“, zatiaľ čo muži sú lepšie platení aj preto, že v takom jednostrannom svete sú „živiteľmi“. Začarovaný kruh.
Komplexné problémy potrebujú komplexné riešenia. Tie si žiadajú komplexnú analýzu. Máme takú? A kde je?