No a na rad prichádza tento týždeň. V pondelok zdvihli vládni poslanci vo výbore pre zdravotníctvo ruky za to, aby sa objednávanie u špecialistu zmenilo na komerčnú transakciu, ktorú zaplatí pacient: do výšky 30 eur. V utorok v pléne väčšina vládnych poslancov odmietla návrh svojej vlastnej vlády na zmrazenie platov ústavných činiteľov v skrátenom konaní. Z toho vyplýva, že ak budú o návrhu rokovať v januári, ich mzdy budú už automaticky rozmrazené. Zhruba o 1 000 eur mesačne na hlavu.
Na tomto mieste by sa mohol komentár v podstate aj skončiť. Rečičky o tom, že poslanci, ktorých platy sú zmrazené od roku 2011, by si už zaslúžili pridať, nepomôžu, keď sa pod „pridaním“ myslí prídavok v hodnote celej priemernej mzdy. Po celý ten čas zmrazenia boli pritom mesačné zárobky poslancov aj s paušálnymi náhradami na úrovni takmer štvornásobku priemernej mzdy. A to hovoríme o súčasnej priemernej mzde, nie o tej, ktorá bola v rokoch 2011, 2012, 2013…
Nikto normálny nebude tvrdiť, že ústavní činitelia majú chodiť po žobraní, lenže systém určovania ich platov musí mať logiku. Matematickú, ale najmä politickú.
Inými slovami, poslanci vládnej koalície a špeciálne Smeru sú na dobrej ceste, aby im pri najbližšej príležitosti hodili dôchodcovia tých pár eur a robotníci v nepretržitých prevádzkach tých pár centov o hlavy. To, že sa k nim pridali SaS, OĽaNO a Sme rodina, vôbec neprekvapí. Aj oni chcú pridať, a napokon, prečo neurobiť vládnej koalícii problémy, keď si za ne môže sama?
Úpravy platov ústavných činiteľov si určite zaslúžia systémovú zmenu. Spôsob, podľa ktorého sa budú ich platy rok čo rok zmrazovať, až to raz praskne a zo systému vyplynie takéto masívne jednorazové zvýšenie, je neudržateľný. Nikto normálny nebude tvrdiť, že ústavní činitelia majú chodiť po žobraní, lenže systém určovania ich platov musí mať logiku. Matematickú, ale najmä politickú.
Otázne je, kde boli doteraz tí chytráci vo vládnych poslaneckých laviciach, ktorí o potrebe nového systému hovoria dnes. Ako je možné, že ich ponosy dosiaľ nepoznali vedenia ich strán, ktoré sa na takomto postupe dohodli, ani ich vláda, ktorá ho odsúhlasila? Alebo toto ich hlasovanie malo byť vyjadrením nejakej rebélie voči šéfstvu?
Nuž, vybrali si náramnú príležitosť, len čo je pravda. Takú, za ktorú ich voliči plným právom roztrhajú v zuboch.
Robert Fico, samozrejme, nemal inú možnosť, iba položiť hlavu na klát. A Lucia Žitňanská má, samozrejme, pravdu, keď hovorí o novom systéme. Dokiaľ však ten systém neleží na stole, dovtedy nemajú poslanci vládnej koalície inú možnosť, len vymyslieť, ako sa čo najrýchlejšie k tomuto bodu vrátiť. Inak sa im môže stať, že po predčasných voľbách budú mať mnohí z nich už celkom iné starosti ako poslanecký plat.