Lenže medzičasom ho má problém nájsť aj v našich obchodoch. Nie, to nie je spomienkový optimizmus. Kvalita chleba a pečiva dlhodobo klesá, pretože pekári sa musia vtesnať do ceny, ktorú im diktuje obchod. Na náš stôl sa tak dostávajú pekárenské výrobky pofidérnej kvality.
Samozrejme, chlieb nemôže byť lacný aj kvalitný zároveň, a tak si obchodné reťazce našli vlastný recept, ktorý zákazníkovi prináša aspoň ilúziu čerstvosti. Keď priamo pred očami ľudí pečú rožky, tak predsa musia byť dobré (a ešte sú aj lacné), povie si nejeden. Dopekané výrobky z mrazených polotovarov sa však nemôžu rovnať poctivým tukovým rožkom.
Malé pekárničky, ktoré pečú kvalitné pečivo, v tomto tvrdom konkurenčnom boji ťahajú za kratší koniec. Nielenže nedokážu konkurovať cenou, ale pomaly v nich nebude mať ani kto robiť. Na Slovensku by sme ročne potrebovali okolo 150 mladých vyučených pekárov. Realita je však taká, že minulý rok skončilo tento odbor iba 12!
Ak budú musieť teraz majitelia platiť zamestnancom nočné príplatky a od štátu nedostanú žiadnu kompenzáciu, tak to mnohých položí. K tisíckam doteraz prepustených pekárov pribudnú ďalší. A po čase, keď si v Nemecku vyrobené maslo natrieme na sedliacky chlieb made in Austria, si možno spomenieme, že chutný pšenično-ražný chlieb sme kedysi vedeli „vyrobiť“ aj my. Ale to už bolo dávno…