Ak sa však do budúcnosti chceme tomuto mimoriadnemu nástroju vyhnúť, tak by minister mal predložiť systémové riešenie, ktoré by naše zdravotníctvo zastabilizovalo a predišlo by sa tak situácii, ktorá hrozí teraz, keď niektoré firmy nespokojné s modelom oddlženia uvažujú, že odpredajú svoje pohľadávky firmám špecializovaným na vymáhanie dlhov.
Aby sa podobné situácie neopakovali, tak by v prvom rade mal štát za svojich poistencov platiť primeranú sumu. Čo je to primeraná suma, je relatívne, no vo všeobecnosti sa medzi zdravotníkmi hovorí o 5 % percentách priemernej mzdy. K tejto cifre sme sa však naposledy priblížili v roku 2009 (4,9 %) a odvtedy platby štátu za svojich poistencov z roka na rok klesajú.
Namiesto zvýšenia, tak aj na budúci rok platby štátu klesnú na 3,71 %! Potom sa nemožno čudovať, že ministerstvo musí vždy po čase prísť s odlžovacími balíčkami a diery zaplátať.
Na druhej strane, zmeniť sa musí aj fungovanie nemocníc. Nemôžu ich riadiť politickí nominanti, ktorí vedia, že si na teplom miestečku pobudnú len dovtedy, kým budú mať politické krytie, a tak nie sú ani nijako zaangažovaní na hospodárení nemocníc. Tak to potom aj vyzerá…
Rovnako je nutné zefektívniť prevádzku nemocníc. Centralizáciou nákupov pre zdravotnícke zariadenia je možné ušetriť obrovské zdroje.
Ak sa toto nepodarí presadiť, tak sa naše zdravotníctvo bude donekonečna motať v začarovanom kruhu insolvencie.