Mačky vo vreci

Deň sa s dňom zišiel, a poslanci Národnej rady v sebe nachádzajú neobyčajnú dávku pokory. Vysvetľujú, že oni sú predsa zásadne proti tomu, aby sa platy politikov skokovo zvyšovali. Väčšinou sú to tí istí, ktorí len dva dni predtým svojím (ne)hlasovaním otvorili možnosť práve takého skokového zvýšenia.

30.11.2017 22:00
debata

Pravda, Béla Bugár je rozmrzený na Roberta Fica za to, že sa hrozbou hlasovania o dôvere vláde snaží postaviť vládnych poslancov do pozoru. Nebýva vraj zvykom, aby vláda diktovala parlamentu, ako má hlasovať. Na túto námietku skúseného parlamentného harcovníka nemožno nájsť priamy protiargument. Ten však hľadať ani netreba.

Je to pravda, vláda nemôže diktovať parlamentu. Funkcie premiéra a členov vlády závisia od dôvery poslaneckého zboru, a nie naopak. Lenže, a to predseda Mostu – Híd už nedodáva, ani parlament nemôže diktovať vláde, respektíve jej predsedovi, či chce byť ďalej premiérom za každých podmienok. Aj za takých, že ten istý parlament z neho urobí šaša, čo si nevidí do vlastných úst.

Najvyšší čas, aby si Robert Fico zvykal, že čo bolo automatické, už automatickým byť nemusí. V dobrom i v zlom.

Poslanci môžu slobodne hlasovať, ako im velí svedomie a šéf vlády sa môže slobodne rozhodnúť, či sa ich chce, alebo nechce opýtať, či mu dôverujú. Iveta Radičová nemohla rozkázať poslancom za SaS, ako majú slobodne hlasovať o eurovale, ale mohla ich upozorniť, že ak budú hlasovať proti, zloží slobodne svoju funkciu. Čo sa aj stalo.

Človek nemusí byť jadrovým fyzikom, aby pochopil, že na to, aby to celé fungovalo dlhšie ako pár dní, musí fungovať komunikácia a nejaké dohody. A že ak fungovať prestanú, nastávajú komplikácie. Nie je celkom jasné, akú dohodu si predstavuje napríklad poslanec SNS Anton Hrnko, ktorý sa bohatiersky bije za svoj zaslúžený plat, lebo veď „ekonomika šliape“, a dodáva, že od roku 1989 sa vraj nestalo, aby premiér takýmto spôsobom komentoval rozhodnutie parlamentu. Nuž od človeka, ktorý bol prvým podpredsedom SNS počas druhej vlády Vladimíra Mečiara, je to naozaj silné a hodnoverné vyjadrenie.

Vo vládnej koalícii to skrátka zbabrali. Opozíciu vynechajme, tá je v celej fraške len škodoradostným prísediacim. Mnohí poslanci vládnych strán dnes tvrdia, ako dlhodobo sa už vraj dožadujú systémového riešenia. Má to len jednu chybu: dodnes ho nikto nevidel. Ani verejnosť, ani vláda, ktorá sa zasa očividne trestuhodne spoľahla na automatické schválenie jej návrhu bez toho, aby najprv sondovala, či prejde. Najvyšší čas, aby si Robert Fico zvykal, že čo bolo automatické, už automatickým byť nemusí. V dobrom i v zlom.

Ešte jedna vec sa opäť potvrdila. Smer sa môže v mnohom rozchádzať s Mostom, lenže v Moste vedia, čo je to štábna kultúra. Absolútnou a večnou mačkou vo vreci zostáva SNS, o ktorej si všetci mysleli, že bude Ficovi „prirodzeným partnerom“. Strana, ktorá sa rada hrdí tým, že je najstaršou politickou značkou na Slovensku, sa správa ako rozmaznané decko, ktoré nepovie, čo chce, ale potrestá vás za to, keď neuhádnete, čo chcelo.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #poslanci #hlasovanie o dôvere #NR SR #zmrazovanie platov