Dali by sa vyhľadať rôzne sentencie v evanjeliách, ktoré robia z výzvy „žiť podľa evanjelia, nie podľa sveta“ problém, to však nie je pointou. Večnou pointou je, že katolícka cirkev síce nabáda veriacich nežiť podľa sveta, lenže súčasne robí všetko pre to, aby ten svet žil podľa nej.
V liberálnej demokracii cirkvám nikto nemôže prikazovať, aby menili svoju vieru, recipročne sa však očakáva to isté od nich.
Cirkev v priebehu času mnohokrát zmenila svoje pravidlá, no vždy sa pritom tvárila tak, akoby zmeny vychádzali z nej, nie z toho, že staré pravidlá boli v novom svete jednoducho neudržateľné. Jedným dychom však nikdy nezabudla tomu istému svetu nadávať a pokúšať sa ho silou-mocou vrátiť do starých koľají.
Len takáto zdieľaná skúsenosť môže za to, že majú sekulárne uvažujúci ľudia problém s každým ďalším biskupským výkrikom na adresu sekulárneho sveta. Dokiaľ budú mať biskupi otvorené zadné vrátka (a niekedy aj hlavný vchod) k svetskej moci, dovtedy bude užitočné, aby sa ľudia, ktorí chcú žiť „vo svete“, mali na pozore.
On sa totiž na horných poschodiach svetskej moci u nás vždy nájde niekto taký, komu nič nehovorí prvý odsek článku jeden prvého oddielu prvej hlavy Ústavy SR, podľa ktorého sa náš štát neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Vždy, keď preberajú svoju funkciu, skladajú síce sľub práve na tú ústavu, ale čože je to nejaká ústava proti možnosti vyprať si z času na čas svedomie v spovednici, však?!
Nejde o to, aby katolícka alebo hociktorá iná cirkev či náboženské spoločenstvo nemohli veriť, čomu chcú, a žiť podľa pravidiel, aké chcú. Pravdaže, ak nie sú v rozpore so zákonmi. Ide o to, aby si nenárokovali osobitné právo určovať chod sveta, od ktorého pravidiel tak vehementne odrádzajú svojich veriacich. Ani priamo, ani prostredníctvom svojich agentov medzi politikmi či nastrčených organizácií.
Učenia cirkví budú v istých bodoch vždy v rozpore s fungovaním sekulárnej spoločnosti. V liberálnej demokracii im nikto nemôže prikazovať, aby menili svoju vieru, recipročne sa však očakáva to isté od nich. Tento „pokoj zbraní“ sa mohol začať dodržiavať až vtedy, keď cirkev stratila vládu nad svetskou mocou a štát prestal blúzniť o násilnom likvidovaní náboženstiev.
Keď katolícki biskupi dávajú do jedného vreca rasizmus a antisemitizmus s liberalizmom či bájnou „rodovou ideológiou“, je to len vizitka ich pokrytectva. Žiadna „rodová ideológia“, ktorá by bola v rozpore s ústavou, ako implikuje už samotné jej pomenovanie, neexistuje. Zato existuje dosť príkladov toho, ako sa duchovní prepožičali na propagáciu rasistov a antisemitov. A iba vďaka tomu nenávidenému liberalizmu sa môžu slobodne hrať na morálne autority, aj keď nimi nikdy neboli a nie sú.