Výber sudcov ÚS: Z voza a na voz

Je pravda, že pôsobenie konkrétnych ľudí odhaľuje nedostatky systému. Ale systém by nemal byť šitý na pôsobenie konkrétnych ľudí.

18.12.2017 22:00
debata (10)

Pravidlá pri výbere sudcov Ústavného súdu by sa nemali šiť na to, že Andrej Kiska je prezidentom, Robert Fico premiérom, Smer a SNS sa s týmto prezidentom neráčia a je to obojstranné. To, kto momentálne vládne, kto je momentálne v opozícii a kto je momentálne hlavou štátu, by malo byť vedľajšie. Iná otázka, pravdaže, je, či je dnes u nás niekto, kto dokáže taký systém presadiť.

Neexistuje štát, v ktorom by súd povolaný vykladať ústavu a výkonná moc na seba nenarážali. Ústavný súd je kontrolná protiváha moci, pričom jeho rozhodnutia sú pre politikov nezvratné a záväzné. Nečudo, že pri výbere ústavných sudcov na seba narážajú aj samotní politici.

Keď vo februári 2016 zomrel známy konzervatívny sudca amerického Najvyššieho súdu Antonin Scalia, prezident Barack Obama navrhol za jeho nástupcu federálneho sudcu Merricka Garlanda. Republikánska väčšina ho však odmietla čo i len vypočuť, pretože sa vraj nehodí, aby kandidáta vyberal odchádzajúci prezident (Obama mal pritom vo funkcii pred sebou ešte celý jeden rok).

Táto výhovorka im vydržala až do januára 2017, keď Garlandova nominácia vypršala a s novým kandidátom mohol prísť Donald Trump. Podobná obštrukcia by u nás zrejme vyvolala riadnu búrku. Nám však bohato stačia tie naše, ktoré prepukajú aj pri subtílnejších vpádoch politiky do ústavného súdnictva.

Neexistuje štát, v ktorom by súd povolaný vykladať ústavu a výkonná moc na seba nenarážali. Ústavný súd je kontrolná protiváha moci a jeho rozhodnutia sú pre politikov nezvratné a záväzné.

Nové pravidlá výberu kandidátov by sa nemali riadiť tým, že vzťahy medzi vládnou koalíciou a opozíciou sú momentálne na úrovni hádok osadenstva staničného bufetu. Dnes je však isté iba to, že o rok a čosi vyprší termín deviatim sudcom Ústavného súdu vrátane jeho predsedníčky. Ak by sa mala zopakovať sága predošlých nominácií, plénum Ústavného súdu by sa po novom mohlo pohodlne schádzať vo výťahu. Možný reálny dosah takej situácie na ústavnosť v štáte radšej ani nedomýšľajme. Náš Ústavný súd možno nie je bohviečo, no jeho absenciu by sme horko oplakali.

Tých potrebných osemnásť kandidátov prezidentovi predloží buď pohodlná vládna väčšina ako doteraz, alebo sa hlasovacie pravidlá sprísnia a na kandidátoch sa dohodne vláda aspoň s časťou opozície. Vôbec netreba uvažovať o tom, ktorá z možností je lepšia a politicky zdravšia.

Ministerka spravodlivosti je lapená medzi Skyllou potreby zlepšiť výber kandidátov a Charybdou núdze, ktorá môže nastať, keď sa vláda s opozíciou na kandidátoch nedohodnú a hlasovacie kvórum bude priveľké na to, aby ním niekto prešiel. Niečo však urobiť musí, pretože sudcovia sú menovaní na dvanásť rokov a bolo by jednoducho smiešne, keby sa pravidlá sprísnili až po tom, čo sa v roku 2019 vymení takmer celý súd.

Pravda, Lucia Žitňanská môže prísť i s celkom novým prerozdelením výberu kandidátov medzi vládu, prezidenta a parlament. Má to len ten háčik, že aj na takúto zmenu by bola najskôr potrebná ústavná väčšina v Národnej rade.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústavny súd #komentár