Pravdu povediac, nie je celkom jasné, kedy v posledných rokoch situácia v Donbase ostrá nebola. Traja ukrajinskí vojaci zabití mínometnou paľbou v ostatných dňoch sú len ďalším z dlhého radu incidentov, ktoré politikom umožňujú tvrdiť, že konflikt je pod kontrolou, no zároveň neustále udržiavajú nejaký ten „oheň pod kotlom“.
Separatisti v Donbase stálym vyvolávaním incidentov umožňujú Kremľu zapierať nos medzi očami a tváriť sa, že s ich vojenskými akciami nemá nič spoločného.
Situácia sa tak presne odvíja podľa scenára, ktorý sa začal spomínať už pred troma rokmi. Ak by boli Rusi naozaj chceli, na Ukrajine by ich nič nedokázalo zastaviť pred skorým napochodovaním do Kyjeva. Je celkom evidentné, že o to im nešlo.
Zvrhnutie skorumpovaného Viktora Janukovyča začiatkom roka 2014 sa stalo prológom jednak k anexii Krymu po referende, na ktoré „dohliadali“ ruskí vojaci v prestrojení za zelených mužíčkov, jednak k vypuknutiu otvorenej rebélie v juhovýchodných okresoch Ukrajiny. Smutný fakt, že extrémna situácia vyvoláva na Ukrajine nacionalistické vášne, v niektorých prípadoch až neonacistické sentimenty, a že tamojšiu ekonomiku ovládajú oligarchické klany tak, ako vždy doteraz – akurát tentoraz možno s prozápadným znamienkom – potom spätne dodáva hodnovernosť proruskej (pôvodom väčšinou priamo ruskej) propagande.
Petrovi Porošenkovi a spol. sa tak pomerne ľahko nasadzujú psie hlavy. Separatisti v Donbase stálym vyvolávaním incidentov zasa umožňujú Kremľu zapierať nos medzi očami a tváriť sa, že s ich vojenskými akciami nemá nič spoločného. A tak, zatiaľ čo separatisti cvičení a vedení ruskými „dovolenkármi“ strieľajú z ruských zbraní ruskou muníciou a premávajú sa na ruských tankoch, Vladimir Putin sa hrá na nezainteresovaného mierotvorcu a zároveň ochrancu ruskej menšiny a ruskojazyčného obyvateľstva juhovýchodnej Ukrajiny.
Je symptomatické, keď šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov dramaticky obviňuje Kyjev za to, že chce Donbas riešiť vo svojej réžii: akoby Ukrajina prestala byť 22. februára 2014, keď parlament zosadil Putinovho favorita Janukovyča, suverénnym štátom. Alebo sa Lavrov skôr obáva, že Kyjev by sa pri riešení separatistov v Donbase inšpiroval tým, ako jeho vlastný šéf Putin svojho času „riešil“ problém separatistov na Kaukaze?
Kyjev zatiaľ odmieta odovzdať mandát v Donbase mierovým silám OSN. Ak je obava, že by sa takto fakticky začala pripravovať pôda pre neskoršie odtrhnutie oblasti, iba kyjevskou paranojou, zažehnať ju môže opäť len Putin. Ak bude chcieť, a kedy bude chcieť. A to je tiež v súlade s tým, čo sa nazýva zamrznutý konflikt. Konflikt, ktorý akoby nebol vojnou, lenže ľudia pri ňom zomierajú navlas tak, ako vo vojne.