Vo štvrtok sa uskutočnia katalánske parlamentné voľby a kampaň vrcholí pred väznicou Estremera, kde prívrženci a kandidáti Republikánskej ľavice Katalánska (ERC) obhajujú uväznených exministrov katalánskej vlády. Polievku si prihrieva aj španielsky predseda vlády Mariano Rajoy, ktorý sa s aurou statočného hidalga dostavil priamo do „hadieho hniezda“. Tak označujú obhajcovia jednoty Španielska katalánsku provinciu Gironu, kde je percentuálne najvyššie zastúpenie separatistov. Ako sa dalo čakať, dav Rajoya vypískal.
Dôvodov proti Rajoyovmu arogantnému tvrdeniu, že „Katalánsko je Španielsko“, je vari milión. Tým skôr, že Rajoy sa nijako nevzdialil od stredovekého diskurzu, v ktorom sa kastílska meseta stala kolískou aj symbolom impéria stotožňujúceho všetky nekastílske dŕžavy so Španielskom. V tom je postavenie Katalánska v súčasnosti podobnejšie postaveniu Slovenska v rámci Rakúsko-Uhorska, ako v rámci Československa. Keď bolo zrejmé, že zánik Uhorska je na spadnutie, ponúkali niektorí maďarskí politici Slovensku „ešte väčšiu autonómiu“. Ale bolo neskoro.
Katalánsko rozsiahlu autonómiu má, ale postoj Madridu je naďalej podobne zaslepený, ako kedysi uhorskí námesačníci. Mocenským centralizmom nebezpečne ženie situáciu kamsi, kde bude vznik nového „národného“ štátu nevyhnutný. A to v súčasnosti vonkoncom nemusí znamenať lepšie riešenie. Pre Kataláncov ani pre Európu.