Človek sa však rýchlo presvedčí, že napríklad zbaviť sa návyku po dekádach fajčenia nie je ani zďaleka to isté, ako vôbec nezačať fajčiť, iba preto, lebo v kalendári sa píše nový rok. V živote spoločnosti to nie je inak.
Spoločný stôl sa úderom polnoci z tridsiateho prvého decembra na prvého januára zázračne nevyčistil. Rovnakí sú ľudia, politické strany a postavy. Naše problémy z minulého týždňa sú tu s nami aj v novom týždni a ak chceme čokoľvek meniť, musíme s tým rátať.
Volebné obdobie sa v tomto roku prechýli do svojej druhej polovice. Hoci na to technicky nie je špeciálny dôvod, druhá polovica vládnutia zväčša býva podfarbená čakaním na ďalšie parlamentné voľby. V praxi to napríklad môže znamenať, že ak Andrej Danko začal teatrálne zatínať päste a naťahovať politické svaly už po roku vládnutia, po dvoch rokoch sa majú Robert Fico s Bélom Bugárom na čo tešiť.
Volebné obdobie sa prechýli do druhej polovice. Tá zväčša býva podfarbená čakaním na ďalšie parlamentné voľby.
Doterajšie deliace čiary zostanú zachované aj v roku 2018, akurát perspektíva druhej polovice vládneho termínu ich bude vyostrovať a prehlbovať. Čokoľvek sa doma udeje, sa bude merať metrom „blížiacich sa“ volieb. Napríklad ak by sa akcia e-zdravie namiesto hladkého nábehu utopila v chaose. Sociálne otázky, zamestnanosť, dôchodky… Samozrejme, kauzy všetkého druhu, o ktoré určite ani v novom roku neprídeme.
Nehovoriac o komunálnych voľbách, ktoré nás čakajú na jeseň. Môžeme si stokrát povedať, že každý druh volieb je čímsi špecifický, všetci budú aj tak hľadieť na zisky jednotlivých strán a veštiť z nich výsledky parlamentných volieb, ktoré sa majú konať o ďalšie dva roky. Ako sa bude rok nakláňať k svojmu vlastnému koncu, všetko sa zároveň ponesie v znamení prezidentských volieb, plánovaných na rok 2019.
Očakávať sa dá i to, že do centra politického boja sa opäť dostanú európske otázky. Trápna predohra s Istanbulským dohovorom proti násiliu páchanému na ženách bola iba malou ukážkou. Akokoľvek sa bude ďalej vyvíjať európsky projekt, čakajú nás domáce debaty o našom mieste v ňom.
Kým Richard Sulík sa dnes venuje najmä svojej kariére zabávača v politických programoch nemeckých televízií, predzvesť volieb obráti jeho pozornosť na domáce publikum. Zatiaľ čo stredopraví voliči v ňom vidia skôr prekážku brániacu im tešiť sa na možnú výmenu vlády, šéf SaS má svoj voličský potenciál na pravom okraji spektra. Napokon, nebude to preňho nič nové, keďže už nejaký čas poľuje práve na tento druh voličov. Jeho šance mu pomáhajú rozširovať ultrakonzervatívci z OĽaNO, ktorým nedávne regionálne voľby nahnali vietor do plachiet.
Dátum môže byť nový, nič nové pod slnkom však sám osebe neprináša. Čaká nás pokračovanie starých bojov starými prostriedkami v mene starých cieľov. Na tom však nič zlé nie je. Je to len – normálne. Ako nový rok.