Premárnená šanca

, 02.01.2018 20:00

Televízneho diváka museli pri sledovaní novoročného aktu z bratislavskej Reduty prepadnúť hlboké pochybnosti, či ide naozaj o odovzdávanie najvyšších vyznamenaní suverénneho štátu, ktorý oslavuje štvrťstoročie nezávislosti, alebo o oneskorenú mikulášsku teapárty v podstate jednoliatej ideologicky spätej skupiny.

Skupiny ľudí, z ktorých viacerí vo svojej profesii či vo verejných aktivitách mnohé dokázali, no so vznikom slovenskej štátnosti majú pramálo spoločné. Naopak, tvrdohlavo proti nej brojili.

Medzi vyznamenanými s politickou minulosťou, ktorá sa však pri zdôvodnení ocenenia zahmlievala do fráz o ich odborných výkonoch, sme videli pomaly polovicu členov vedenia VPN, ktorí sa po búrlivých 90. rokoch cítili zväčša vlastnou vinou nepochopení. Expolitici, sociológovia, ochranári, publicisti, umelci…

Niekoľkí z „nenávideného“ Slovenska ušli do zahraničia alebo sa zatvorili do svojich veží zo slonoviny – na smrť urazení a urážky rozdávajúci na nový štát. Časť sa síce vrátila do rodnej krajiny, ale s nezávislou republikou sa dosiaľ nestotožnili. Nik im neberie názor, ale prečo majú za to prijímať rady pomenované po predstaviteľoch dejín národa, ktorých vývoj neustále spochybňujú?

Andrej Kiska si opakovane zahráva, či priam provokuje, s udeľovaním štátnych, nie jeho privátnych vyznamenaní.

Medzi ocenenými, čo sa dnes moderne prikláňajú k neoliberalizmu, nájdeme aj katolíckeho fundamentalistu, ktorý verejne upiera ženám ich práva. Určite by sa pri príležitosti 25. výročia našli spomedzi „nepolitických“ nominantov aj iní, osobitne zo špičkových vedcov, pedagógov, či aktivistov z mimovládneho sektora. Akurát nemajú za sebou akože príhodné hodnotové a rodinné zázemie…

To však nič nemení na fakte, že premúdri radcovia súčasného najvyššieho ústavného činiteľa a on sám okato obišiel tých, ktorí sa zaslúžili o samostatnosť štátu z prvého januára 1993. A treba dodať, že ignorovali aj tých, čo nepodľahli ošiaľu moci do takej miery, aby ich niekdajšie rozhodnutia teraz museli vyšetrovať orgány činné v trestnom konaní.

Ako prví pri udeľovaní vyznamenaní popri Alexandrovi Dubčekovi prichádzajú na um prví traja prezidenti SR (v prípade Michala Kováča in memoriam), ktorí však z titulu svojej funkcie získali tieto rady už po svojom zvolení, vrátane Andreja Kisku.

Sú tu však ďalšie osobnosti, ktoré sú už mimo vysokej politiky, ale sa zaslúžili o vznik a rozvoj demokratického štátu v strednej Európe a jeho škodlivé turbulencie v počiatočnom období tlmili. Z tých, čo pripravovali Ústavu SR a základnú legislatívu Karol Plank, Ľubomír Fogaš, Milan Čič, z pôvodných politikov VPN a HZDS Milan Zemko, Milan Kňažko, Roman Kováč, z SDĽ Peter Weiss a Brigita Schmögnerová. Z tých in memoriam napríklad Vladimír Mináč, Ladislav Ťažký, Jozef Jablonický, Ľubomír Lipták…

Terajší prvý občan nášho štátu dostal pri štvrťstoročnici Slovenskej republiky šancu na historické gesto v prospech celonárodného zmierenia. Nielenže ju nevyužil, ale spoločnosť opäť rozdeľuje. Absolútne jednostranne, nespravodlivo a kruto. Opakovane si zahráva, či priam provokuje, s udeľovaním štátnych, nie jeho súkromných vyznamenaní. Dozrel čas, aby sa prehodnotil spôsob oceňovania osobností pri príležitosti hlavného štátneho sviatku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#štátne vyznamenanie #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk