Podozrivý je už samotný fakt, že sa „analýza personálneho aparátu a následná zmena organizačnej štruktúry“ vykonali náhle medzi sviatkami a v utajení nielen pred odbornou verejnosťou, ale aj pred štátnymi tajomníkmi. Peter Krajňák (Most-Híd) a Oľga Nachtmannová (Smer) prišli o časť kompetencií bez toho, aby to s nimi Martina Lubyová (SNS) konzultovala. Takže to asi bude mať dohru na koaličnej rade.
Iste, v riadiacich orgánoch rezortu treba urobiť zásadné zmeny, no začať práve zrušením Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý odborníci pokladali za najprogresívnejší útvar na ministerstve, sa dá sotva považovať za krok správnym smerom. Dokonca je proti zámerom vlády – podporovať zakladanie a rozvoj analytických jednotiek v štátnej správe v rámci sľubne rozbehnutého programu Hodnoty za peniaze.
Inštitút kládol aj nepríjemné otázky týkajúce sa málo povzbudivých trendov regionálneho a vysokého školstva. Ale hľadal a ponúkal i riešenia na účinnejšie vynakladanie štátnych peňazí na rozvoj škôl a lepšie odmeňovanie pedagógov.
Ak ide o dajaké osobné animozity, tak tie sa nesmú riešiť tak, že sa pod rúškom boja za efektívnejší chod rezortu a zníženia počtu administratívnych zamestnancov zlikviduje nielen „až“ päťčlenný útvar, ale aj samotná myšlienka jeho špecifického postavenia. Mýliť sa je ľudské. Najmä vtedy, keď si pomýlený(á) uzná svoju chybu.