Pritom by stačilo, keby Andrej Kiska bez okolkov vyjasnil pozadie týchto káuz, ak teda za vysvetlenie nepovažujeme nepresvedčivé paberkovanie úradníkov prezidentskej kancelárie či bolestínske vzdychy hlavy štátu v niektorých médiách. Skutok či presnejšie skutky sa totiž stali, aj keď bolo trestné stíhanie pre dodatočné doplatenie daňových nezrovnalostí a pre prejav „účinnej ľútosti“ zastavené.
Kiska je tiež dlžný vysvetlenie Jánovi Francovi a najnovšie i orgánom v trestnom konaní, akým spôsobom prišiel tento popradský zubár o pozemky v lukratívnej oblasti pod Tatrami. Verejnosť čaká aj na to, či konečne uhradí takmer miliónovú faktúru za súkromné lety z Bratislava domov a späť. A čo ak sa potvrdia i ďalšie okolnosti, že napríklad využíval štátnu letku i na krátku vzdialenosť medzi Popradom a Košicami a že sa v nedôstojnom stave vrátilo lietadlo z jeho služobnej cesty? Znova bude zatĺkať?
Neúnosne je tvrdenie, že aj pre ústavných činiteľov platí prezumpcia neviny. Každý politik, tým skôr vrcholový, musí byť pripravený zareagovať na kritiku. A keď nemá na ňu presvedčivé protiargumenty, tak by mal z toho vyvodiť osobné dôsledky. Namiesto toho Kiska žaluje novinárom, že minister vnútra zneužíva na jeho diskreditáciu „zvodky“ kriminálnej agentúry, a vzápätí sa odvoláva na klebety od akýchsi utajených informátorov zo samotného vedenia Smeru. Na prezidenta republiky také nevkusné a nepatričné.