To, že propaganda je oveľa účinnejšia ako rinčanie zbraní, je známe už dávno. Napokon načo zbrane, keď nepriateľa možno rozložiť zvnútra. Nedávno sa o tom mohli presvedčiť Španieli, ktorí zistili, že viac ako polovica falošných účtov šíriacich separatistickú propagandu pochádzala z Ruska.
To isté sa stalo už počas brexitu a kybernetický útok zo strany ruských hackerov zažilo na sklonku roka 2016 aj Nemecko. Európa sa ocitla v neviditeľnej vojne a Spolková republika sa ako prvá krajina EÚ rozhodla, že sa nebude iba nečinne prizerať.
Obmedzenie slobody prejavu v prípade tých, ktorí ju zneužívajú, je opatrením na zachovanie liberálnej demokracie.
Od 1. januára v nej platí v zákon, podľa ktorého je šírenie tzv. fake news (nepravdivých správ) a nenávistných príspevkov na webe trestné a v prípade, že by autor tieto príspevky do 24 hodín nezmazal, hrozí mu pokuta až do výšky 50 miliónov eur.
Berlín sa takýmto spôsobom snaží brániť proti tzv. hoaxom a príspevkom podnecujúcim nenávisť na webe. A že to s uplatňovaním nového zákona myslí vážne sa pred pár dňami mohla na vlastnej koži presvedčiť aj poslankyňa z extrémne pravicovej AfD Beatrix von Storchová, ktorej zablokovali twitterový účet.
Tá na tweet polície v Kolíne nad Rýnom, so želaním šťastného nového roku v niekoľkých jazykoch vrátane arabčiny, zareagovala takto: „Čo sa to v našej krajine, dočerta, deje? Chcete si tým udobriť barbarské moslimské hordy mužov, ktoré sa dopúšťajú hromadného znásilňovania?“
Polícia následne na poslankyňu podala trestné oznámenie pre podozrenie zo šírenia nenávisti voči skupine obyvateľov. Tento prípad odštartoval okamžite diskusiu, či v Nemecku nedochádza k cenzúre a či nie je týmto spôsobom ohrozená sloboda slova.
V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že v Európe pristupujeme k slobode slova inak ako v Spojených štátoch – napr. popieranie holokaustu tzv. osvienčimská lož je vo viacerých krajinách trestným činom.
Obmedzenie slobody prejavu v prípade tých, ktorí ju zneužívajú, je opatrením na zachovanie liberálnej demokracie. Nemôžeme sa predsa donekonečna prizerať, ako budú kameň po kameni podkopávať jej základy, tváriac sa, že vlastne oni sú obete. Pritom veľmi dobre vedia, čo činia. Poznáme to už z histórie – slabosti demokracie sa vysmieval Goebbels aj Gottwald. A svoje slová časom premenili na činy. Starý kontinent potom na svoju pasivitu doplatil hnedou aj červenou totalitou.
Európa sa nemôže nečinne prizerať, ako sa Rusko snaží manipulovať európsku verejnú mienku a podkopávať základy demokracie. Je preto dobre, že v šľapajach Nemecka sa rozhodol ísť aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý mal s ruskou propagandou pred prezidentskými voľbami vlastnú skúsenosť.