Štát by mal toto obdobie využiť ešte viac na to, aby sa počet ľudí, ktorí sa majú lepšie, rozšíril, a tiež sa pre všetkých zlepšili vyhliadky do budúcnosti. Správou uplynulého týždňa bolo, že štátny rozpočet vykázal ku koncu minulého roka schodok vo výške 1,22 miliardy eur, čo predstavovalo oproti schválenému rozpočtu na rok 2017 zlepšenie o 773 miliónov eur.
Zdá sa, že výsledný deficit verejných financií za vlaňajšok bude okolo 1,3 percenta výkonu ekonomiky. Je dobré, že za posledných deväť rokov ide o druhý najnižší schodok štátneho rozpočtu. Vláda totiž vytvára určitý vankúš pre prípad zhoršenia situácie vo svete. Čoraz častejšie sa objavujú úvahy o tom, že sa opäť zopakuje rok 2008, keď v USA praskla realitná bublina a zasiahla i Európu. Na Slovensku následne prišli desiatky tisíc ľudí o prácu a trvalo roky, kým sa z toho ľudia aj krajina prebrali.
Zatiaľ nik presne nevie povedať, či a kedy by sa niečo podobné mohlo zopakovať. USA, ale aj Európa v poslednom období natlačili peniaze a celý svet funguje na dlh. Zvyšuje sa príjmová nerovnosť a len tí najbohatší a najvplyvnejší môžu povedať, kedy to zase praskne. Kedy si niekto povie, že je to všetko príliš nafúknuté a radšej nech to rýchlo spľasne, ako by sa to malo roky ťahať. Ak by sa vrátila hospodárska recesia, doplatili by na ňu najviac tí najchudobnejší. Ubudlo by práce, zdraželi by pôžičky a všetko by sa splácalo ťažšie. Bohatí s investíciami v nehnuteľnostiach by najhoršie prečkali a išli by v pohode ďalej. Takto funguje kapitalizmus, ktorého súčasťou je väčšina sveta.
Ak nechceme vytvárať rozpočtové prebytky, treba voľné zdroje vhodne investovať.
Najlepšou prevenciou na krízy sú vhodné investície. Na Slovensku sa zlepšil výber daní a zvýšila sa zamestnanosť. To všetko otvorilo štátu nové možnosti. Nateraz vláda znižuje deficit verejných financií, no ak nechceme vytvárať rozpočtové prebytky, treba voľné zdroje vhodne investovať. Iba si musíme zvoliť správny systém, a nie peniaze prejesť. Najlepšie je dobudovať kľúčové diaľnice a zmodernizovať školstvo a zdravotníctvo, to sa krajine neskôr vráti.
Niektorí politici už vycítili, že v štátnej kase sú voľné peniaze, a začínajú sa objavovať návrhy, ako je zrušenie koncesionárskych poplatkov za televíziu a rozhlas. Štát namiesto návrhov typu „neriadená strela“ musí mať koncepciu do čoho a v akom časovom slede investuje. Aby si nemocnice, školy či regióny bez diaľnice vedeli naplánovať budúcnosť a ľudia videli svetlo na konci tunela.
Sociálny balík, ktorý koalícia na tento rok krajine naordinovala v podobne rastu nočných príplatkov či úľav na 13. a 14. platy, je fajn, ale stačiť nebude. To, že sa idú zvyšovať tarify vo verejnej správe, aby neboli pod úrovňou minimálnej mzdy, bude síce pre štát drahé, no je to znovu len dobiehanie starých restov.
Štát musí pokračovať v hľadaní investorov, ako je britský Jaguar v Nitre či Amazon v Seredi, a investíciami podporovať najmä firmy, ktoré ponúknu ľuďom vyššie platy. Pri šesťpercentnej nezamestnanosti by sme si mali zvyknúť na to, že lepší investori vymenia tých horších. Aj o tom je rok 2018.