Navyše knihy, ktorá by nikdy nevznikla, keby dotyčný politik pri listovaní v obrázkovom magazíne zablúdil ďalej ako po farebnú obálku? Tá kniha sa volá Oheň a zúrivosť a o bizarný príbeh, ktorý sa odvíja pred našimi očami, sa zaslúžil Donald Trump.
Keď v roku 2016 žurnalista Michael Wolff uverejnil v časopise The Hollywood Reporter článok o prezidentskom kandidátovi Trumpovi, nijako ho nešetril. Reportáž zo zákulisia jeho rodinného impéria rozhodne nebolo možné nazvať pochlebovačnou. Pravda, k takému záveru mohol dospieť iba niekto, kto si ju naozaj prečítal. Trumpovi sa však páčila obálka magazínu s jeho štylizovaným portrétom, a ďalej sa, ako obyčajne, nedostal.
To rozhodlo. Keď neskôr Wolff požiadal o prístup do zákulisia Trumpovej kampane, na vlastné prekvapenie dostal ešte oveľa viac. Takmer rok mal prakticky neobmedzený vstup nielen do kampane, ale potom aj do Bieleho domu, kde mohol nerušene skúmať vzťahy a prostredie, robiť interview, s kým sa mu zachcelo, a načúvať dôverným a dôležitým rozhovorom prezidenta, jeho poradcov i rodiny.
Pointou bizarného príbehu možno bude to, že Trumpa, ktorého vyniesol bulvár, ten istý bulvár definitívne pochová.
Ťažko povedať, čo je šokujúcejšie. Wolffove odhalenia, o ktorých tvrdí, že ich má podložené, pričom Trumpov tím ich, pochopiteľne, odmieta ako klebety? Alebo neuveriteľná bezstarostnosť, s akou osadenstvo Bieleho domu prehliadalo skutočnosť, že ich dennodenne sleduje novinár špecializujúci sa na celebrity a potentátov?
Wolffa všeobecne považujú za bulvárneho autora. To je, samozrejme, voda na mlyn prezidentovho tábora, ktorý označuje knihu za znôšku nezmyslov. Väčšina serióznych analytikov sa však zhoduje v jednom: aj keby z konkrétnych anekdot v publikácii bol pravdivý len zlomok, ako celok dáva Wolffova výpoveď mrazivo uveriteľný zmysel.
Trumpovo víťazstvo vo voľbách zaskočilo najviac jeho samotného. Kandidatúra mala slúžiť na podporu jeho obchodnej značky. Odrazu sa musel ponoriť do sveta, ktorému nerozumel a ani mu netúžil porozumieť. Všetci, čo s ním prišli v Bielom dome počas prvého roka do styku, podľa Wolffa v tej či onej podobe vyhlásili, že ako prezident je absolútne nepripravený a ako človek neprejavuje najmenšiu snahu pripraviť sa aspoň dodatočne. Nebol by to Trump, keby podobné podozrenia sám nepodporil. Na tvrdenie, že v Bielom dome ho považujú mentálne za rozmaznané dieťa, odpovedal vyhlásením, že je v skutočnosti „veľmi stabilný génius“.
Hoci morálku Bieleho domu devastuje výpočet farbistých variácií na slovo „hlupák“, ktorými vraj prezidenta označujú všetci, čo pod ním pracujú, najväčšou hrozbou je ten, kto mal kedysi k Trumpovi najbližšie. Podľa exporadcu Steva Bannona by bolo šokujúce, ak by Trump osobne nebol v styku s Rusmi. Kauza, ktorú vyšetruje FBI, je podľa neho jednoducho rozlúsknuteľná: ide o pranie ruských peňazí.
Bizarný príbeh ešte nemá pointu. Možno ňou nakoniec bude to, že politika, ktorého vyniesol bulvár, ten istý bulvár definitívne pochová.