Nápad zoštátniť verejnoprávnu televíziu však nie je nový (SNS iba oprášila myšlienku SaS), a treba rovno povedať, že ani dobrý. Ak chce SNS vlastnú televíziu, tak nech si ju založí, nik jej v tom nebude brániť, napokon jedna taká im už pomohla „vyrobiť“ predsedu.
Hoci v Európe existujú výnimky (Belgicko, Holandsko), RTVS financovaná iba zo štátneho rozpočtu by pre politikov bola príliš veľkým pokušením. Už len tým, že jej riaditeľa volia poslanci, je táto funkcia spolitizovaná až príliš.
Ak by problémom RTVS malo byť „len“ jej financovanie, tak treba o tejto téme začať hovoriť. Keďže verejnoprávne televízie v EÚ sú financované z koncesií a z príjmov z reklamy, treba hľadať rezervy práve tu.
Aj keď sa dá vytušiť, prečo boli politici pred desiatimi rokmi takí ústretoví voči komerčným televíziám a v RTVS skresali podiel reklám na 0,5 % vysielacieho času, nikde nie je povedané, že to tak musí ostať naveky.
Kým v roku 2007, teda pred prijatím novely zákona o vysielaní a retransmisii, STV zarobila na reklame 17,7 mil. €, tento rok má RTVS pritiecť z reklamy iba 5,4 mil. €. Ak by sa aj RTVS vrátila k pôvodným 3 % reklamy vo svojom vysielaní, stále je to málo oproti tomu, čo požaduje Rezník (32 mil. € na sanáciu havarijného stavu budov rozhlasu). A keďže koncesionárske poplatky tvoria zhruba 60¤% príjmov RTVS, diskusii o ich zvyšovaní sa nevyhneme.