Ani tohto roku to nie je inak. Minister kultúry Marek Maďarič sľubuje zmenu aktuálneho modelu. Jej výsledkom má byť „konsenzus medzi cirkvami a štátom“. Doteraz na naše spoločné duchovno prispievame 41 miliónmi; sľubované úpravy vraj majú zohľadňovať počet veriacich tej-ktorej cirkvi.
Sekularizmus spočíva v tom, že štát má byť nezávislý od náboženského uvažovania – a opačne: Štát nesmie jednotlivcovi diktovať, aký vzťah k transcedentnej sfére si zvolí. Problém však tkvie v tom, že keď sa garnitúre Mikuláša Dzurindu zapaľovali neoliberálne lýtka v predháňaní sa, kto bude s Vatikánom podpisovať prvý, od samého vzrušenia si možno ani neuvedomili, že hoci im nikto nebráni modliť sa, kedy a ku komu chcú, tú prvú premisu sekularizmu na Slovensku nepriestrelne zabarikádovali.
Len napríklad články 13 až 17 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou požadujú nezasahovanie štátu do personálnych otázok a vyučovania náboženstva na školách, štát má „za odmenu“ povinnosť financovať ju z daní náš všetkých. A mlčať, kedykoľvek sa spomenie odluka cirkvi od štátu.
Prípadne sa nenápadne vytratiť, zmeniť tému alebo s krotkou diplomaciou odvetiť ako pán minister: „Určitú podporu si zaslúžia.“
Veru nie, zmena sa nekoná. A zas si môžeme odškrtnúť, že snaha bola.