Čoraz častejšie sa vyskytujúce potravinové škandály ho nútia, aby bol oveľa obozretnejší. Nebezpečenstvo tak už nečíha v lesoch, ale na pultoch, regáloch a v chladiacich boxoch…
V tom „lepšom“ prípade výrobcovia v snahe o zisk dlhodobo podliezajú štandardy: jogurt vylepšený škrobom a gumou síce nikoho nezabije, no ani zďaleka nechutí tak, ako poctivý jogurt, ktorý obsahuje iba smotanu a jogurtovú kultúru.
To isté platí v prípade piva. Z tzv. europiva, ktoré neleží tak dlho, ako má, lebo sa uvarí s vyššou stupňovistosťou, a potom ho rozriedia a dosýtia CO2, aby malo aspoň nejakú penu, sa nikto neotrávi, no nechutí ako poctivý ležiak.
Horšie je to, keď výrobok neobsahuje ani len to predpísané minimum, čo má. Donedávna sme sa mohli utešovať aspoň tým, že veľké potravinové škandály nemali pôvodcu medzi domácimi výrobcami, no ani to už neplatí. Po fiasku so spišskými párkami teraz pri kontrole neobstál ani Nitran či skalický trdelník.
Ak výrobcom nestojí za to dodržiavať recepty pri výrobkoch, ktoré získali ochrannú značku EÚ (čiže sú niečím jedinečné), len ťažko môžeme očakávať, že tak budú robiť pri ostatných „bežných“ výrobkoch. Neustále podliezanie latky má za následok, že mnohí už zabudli, ako chutí poctivý jogurt, pivo či párky… Nie je to však možné robiť donekonečna. V opačnom prípade budeme do potravín zakaždým vchádzať s obavami, že tam na nás niečo číha.