Všetko sa deje za akýmsi „závojom nevedomosti“. Spravodlivá spoločnosť by podľa neho mala tolerovať iba také nerovnosti, ktoré vedú k zlepšeniu situácie najhoršie postavených ľudí.
Pri pohľade na výsledky aktuálneho monitora piatakov je zrejmé, že sociálna spravodlivosť u nás kríva na obe nohy a závoj nevedomosti je deravý ako rešeto.
Ak podstatne lepšie výsledky ako bol celoslovenský priemer dosiahli žiaci z Bratislavy a na opačnom konci sa ocitli deti z okresov Rožňava, Rimavská Sobota, Revúca, Medzilaborce a Gelnica, pričom rozdiel medzi ich vedomosťami bol viac ako 40-percentný, tak vinu nemožno zvaľovať na učiteľov a tvrdiť, že pedagógovia v týchto okresoch robia svoju prácu horšie. Naopak, pri výchove a vzdelávaní musia častokrát vyvinúť oveľa viac námahy než ich kolegovia z hlavného mesta, no výsledok ich úsilia napriek tomu nie je taký viditeľný.
Na školské výsledky žiakov má u nás totiž stále rozhodujúci vplyv rodinné zázemie, pričom kľúčová je výška príjmu a vzdelanie rodičov. Nič nové pod slnkom, lenže takáto politika v konečnom dôsledku poškodzuje nás samých, pretože „vychovávame“ ľudí, ktorí sú vopred odsúdení na to, že budú živoriť kdesi na okraji spoločnosti.
So školským systémom, ktorý vedie k prehlbovaniu nerovností vo vzdelaní, treba niečo robiť. Nestačí iba rovnosť šancí na papieri.