Lekár Bieleho domu Ronny Jackson zasa referoval o Trumpovom zdravotnom stave takým chválospevom na jeho skvelú fyzickú i duševnú kondíciu, že nemohol nevyvolať novú vlnu vtipov.
Tieto príklady iba z posledného týždňa názorne ukazujú spôsob, akým Trump strávil celý svoj prvý rok v úrade.
Súboj o slovíčka má byť odpoveďou na podozrenie, že prezident nechce „tmavých“ ľudí v Spojených štátoch jednoducho preto, lebo je opantaný rasistickými predsudkami. A debata o tom, či sa dá kognitívnym testom s obrázkami leva a nosorožca odlíšiť „stabilný génius“ od senilnejúceho ignoranta, má byť slovom do bitky o to, či je Trump mentálne schopný zastávať svoj úrad.
Len pozor na zjednodušovanie. Médiá majú, samozrejme, v honbe za sledovanosťou tendenciu príliš prežúvať povrchnú formu politiky na úkor hľadania jej obsahu. Pre Trumpa však platí, že forma je do veľkej miery zároveň i obsahom. Newyorský plejboj z predných stránok bulváru sa nemusel stať na staré kolená nábožným konzervatívcom preto, aby si získal podobných voličov. Ako obchodník jednoducho zahral úlohu prázdnej nádoby, do ktorej si každý naleje, čo v nej chce vidieť.
Okrem daňových škrtov dal Trump Spojeným štátom len nekonečnú hanbu, všestranné oslabenie a poškodenie na globálnych fórach.
Jeho spôsob politiky prezrádza mentalitu infantilného boháča, ktorý keď povie, že čierne je biele a naopak, očakáva od svojho okolia súhlasné pritakanie. Presne tak sa správa každý člen jeho administratívy a každý úradník Bieleho domu vo chvíli, keď majú verejne obhajovať svojho šéfa. Biela je čiernou a vôbec nie je podstatné, že novinári neveriacky žasnú. Napokon, oni sami sú predsa „fake“, zatiaľ čo okiadzači z Fox News šíria skutočnú pravdu o úspešnom, geniálnom a pravdovravnom Trumpovi.
Odbaviť nekonečný príval Trumpových škandálov tým, že ide iba o odvádzanie pozornosti, znamená popasovať sa s otázkou, od čoho sa tu má pozornosť odvádzať. Rasistickými poznámkami predsa sotva odvedie pozornosť od zákazu cestovania z vybraných krajín alebo od vízie múra na hranici s Mexikom. Výmenou urážok so severokórejským diktátorom neodvedie pozornosť od hrozby, že privádza svet na pokraj nukleárnej katastrofy a tak ďalej.
Ak škandály od niečoho odvádzajú pozornosť, nie je to Trump. Skôr priepasť, do ktorej sa čoraz rýchlejšie rúti americká pravica. To jediné, čo im Trump dal, boli daňové škrty. Okrem toho už len nekonečnú hanbu, všestranné oslabenie a poškodenie USA na globálnych fórach a vidinu, že ich v kongresových voľbách prevalcujú demokrati.
Fakt, že im to stojí za to a že držia Donalda Trumpa nad vodou napriek pohľadu na blížiace sa dno priepasti, je pre budúcnosť Spojených štátov i sveta hrozivejší, ako akékoľvek prípadné odhalenie, že akurát tento konkrétny prezident mal nepovolené pletky s Rusmi.