Sú bohatí a uhladení, netrpia súcitom a v cynickom sebaklame, že podstatou sveta je nespravodlivosť, obviňujú každého, kto na ňu poukazuje, z podkopávania samotných základov civilizácie.
Nie sú však hlúpi. Vedia, že ich správanie smeruje k ekologickej katastrofe, že na zlyhanie ich vzorcov ako prví doplácajú tí najslabší (obzvlášť najslabšie). Hovoria, že banky len doťahujú do dokonalosti to, čo nezvládla mafia.
Politici sú pritom prakticky do nohy biznismeni a za pár rokov si ako jednotlivci nahrabú toľko, čo v minulosti celé generácie. To, že nič ako suverenita štátov už neexistuje. Vedia aj to, že je plne v ich rukách situáciu zmeniť a ušetriť tak svet mnohých fenoménov: sucha, hladu, vojen, migrácie, násilia všetkého druhu. Neurobia to však, radšej si zavolajú spovedníka, o ktorom dúfajú, že im pokračovanie v zločinoch morálne posvätí.
MMF sa oddávna riadil filozofiou tzv. kreatívnej deštrukcie. Hlad a bieda ako predpoklad pokroku, ničenie prírody v záujme jej ochrany, spoliehanie sa na to, že sluha bude otrocky poslúchať, súc udržiavaný v intelektuálnom bezvedomí a existenčnom ohrození.
Teraz, keď sa svetoví lídri opäť zídu v Davose, fond očisťuje svoje postoje vyhlásením, že „nadmerná nerovnosť môže narušiť sociálnu súdržnosť a spôsobiť politickú polarizáciu“. Hotoví filantropi… A my sme razom opití rožkom a nič sa nemení. Chudobní sú chudobnejší, jedno percento verí, že to je samotný základ civilizácie, a politikmi sveta ostávajú biznismeni.