Sýria: Vstup voľný

Nazvanie udalosti v Sýrii občianskou vojnou už dávnejšie neznelo dôveryhodne. Konflikt prezidenta Bašára Asada s časťou populácie sa nikdy neskončil.

22.01.2018 22:00
debata (20)

Sýria sa však medzitým stala arénou, v ktorej bojujú všemožné zahraničné sily s vlastnými motívmi a cieľmi. Pozemné ťaženie Turecka proti kurdskej enkláve v blízkosti sýrsko-tureckej hranice je ďalším nebezpečným prvkom na scéne.

Autokrat Recep Tayyip Erdogan si z odbojných Kurdov spravil univerzálny kľúč na „riešenie“ domácej situácie. Hoci hranica Turecka s vojnovou Sýriou bola známa svojou priepustnosťou pre ozbrojencov z tzv. Islamského štátu, vždy to boli prednostne Kurdi, na ktorých Erdogan zvaľoval vinu za akékoľvek útoky v Turecku.

Kým pre väčšinu strán konfliktu je prijateľnejšie, aby sever Sýrie ovládali Kurdi, ako keby to bol ISIS a jemu podobní, Erdogan sa rozhodol, že ho bude kontrolovať on.

Zatiaľ čo ISIS cez turecké hranice obchodoval s ukradnutou ropou a vysielal cez ne svojich bojovníkov ďalej na sever, Erdogan zlikvidoval prímerie so zakázanou Kurdskou stranou pracujúcich a perzekvoval predstaviteľov iných, legálnych tureckých strán naklonených kurdskej menšine za údajné sympatie k terorizmu.

Teraz tvrdí, že jeho vpád do susedného štátu je len obranným ťahom proti teroristickej enkláve v blízkosti hranice. Kým pre väčšinu strán konfliktu, Asada nevynímajúc, je prijateľnejšie, aby sever Sýrie ovládali Kurdi, ako keby to bol ISIS a jemu podobní, Erdogan sa rozhodol, že ho bude kontrolovať on.

Asad a jeho ruskí a iránski ochrancovia hovoria o nevyhnutnosti udržať celistvosť Sýrie, o tom však hovorí aj Erdogan, ktorý nepripustí zárodok kurdského štátu ani za hranicami Turecka. A tak, hoci Damask, Moskva i Teherán vyjadrujú znepokojenie, ruské vojenské sily zdvorilo ustúpili tureckým tankom z cesty na Afrín. Obava, aby nedopatrením nedošlo k turecko-ruskej prestrelke, je, pravdaže, namieste. Namieste je však aj údiv nad ľahkosťou, s akou Erdoganovi po konzultáciách medzi Ankarou a Moskvou umožnili vstúpiť do Sýrie.

Poslednou kvapkou pre Erdogana bola zrejme poznámka šéfa americkej diplomacie Rexa Tillersona o tom, že USA chcú z kurdských bojovníkov v oblasti vytvoriť silu, ktorá by odrážala zvyšky ISIS a iných teroristických skupín.

Hoci Američania prakticky ihneď jeho slová revidovali a tvrdia, že bol zle pochopený, Erdogan začal konať. Do oficiálneho vyhlásenia Severoatlantickej aliancie k jeho akcii sa však nakoniec dostala akurát krotká výzva, aby Turecko, ktoré má právo na sebaobranu proti teroristickej hrozbe, postupovalo „primeraným a zdržanlivým spôsobom“.

Bašár Asad, USA, Rusko, Irán, Turecko, Saudská Arábia, Katar, Hizballáh, Al-Kajdá, ISIS… Sýria je strelnica, na ktorú je, ako ukazuje aj Erdoganov útok, vstup voľný. Hlavní hráči už väčšinou spolu komunikujú, zmysel ich komunikácie je však záhadou. Stačí sa pozrieť na dysfunkčné mierové rozhovory vo Viedni. Jediný, kto sa do komunikácie nezapája a kto nemá na strelnici ochrancu, je sýrsky ľud. Jeho údelom je umierať alebo utekať a „otravovať“ svojou túžbou nezomrieť okolitý svet. Vrátane toho takzvane civilizovaného.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Sýria #Turecko #Recep Tayyip Erdogan #Bašár al-Asad #vojna v Sýrii