Kompromis nepostačí

Ekonomické krízy majú schopnosť zaskočiť ekonómov a politikov podobne ako príchod zimy príslovečných cestárov: všetci vedia, že to príde, mnohí dokonca tušia odkiaľ, no keď to napokon príde, vždy je to prekvapenie. Nikdy nemožno byť stopercentne pripravený. Byť aspoň trochu pripravený je však určite lepšie, ako byť len zaskočený.

25.01.2018 08:00
debata

Keď domino spustené neregulovaným finančným sektorom v USA so sebou strhlo aj relatívne regulovanú európsku ekonomiku, bol to jeden z prípadov, keď stopercentná pripravenosť nebola možná. Lenže americké toxické cenné papiere nemuseli tak zatriasť Európou, ak by ich pád neobnažil slabé miesta v Európe samotnej. A ani tie nemuseli spôsobiť až taký sociálny prepad, nebyť zlých politík a nedokončeného projektu spoločnej meny. Európa ku globálnej finančnej kríze nielenže pripísala vlastnú kapitolu s názvom „dlhová kríza“, ale vložila aj vlastný príspevok do zoznamu krátkozrakých politík s ďalekosiahlymi dopadmi.

Ak niečo „dlhová kríza“ ukázala, je to fakt, že zlá odpoveď na problémy eurozóny dokáže poškodiť úniu ako celok.

Namiesto spolupráce krajín so spoločnou menou nastalo moralizovanie: keď sa niekto dostal do problémov, je to jeho vina a jediným liekom na jeho problémy sú škrty. To, že nimi trpia stredné triedy a chudobní, má byť navyše trest za ich ľahkomyseľnosť. Kto chce, nech tejto rozprávke tlieska. Kto tomu netlieskal, boli masy Európanov, ktoré začali oslovovať demagógovia z politického okraja a ktoré prestali veriť v to, že za ideou spoločnej Európy sa skrýva aj nejaký spoločne prospešný cieľ.

Ak sa teda hovorí o potrebe reformy eurozóny, nejde len o to, že by Emmanuel Macron túžil byť podpísaný pod nejakým grandióznym projektom, alebo že by sa po odchode Wolfganga Schäubleho z postu ministra financií otvorila trhlina v múre nemeckej neprístupnosti zmenám. Projekt spoločnej meny zostáva bez dôslednej bankovej a fiškálnej únie jednoducho nedokončený a najskôr aj dlhodobo neudržateľný.

Riziko nespočíva iba v príchode nejakej ďalšej krízy, na ktorú musí byť eurozóna lepšie pripravená. Ak niečo „dlhová kríza“ ukázala, potom je to fakt, že zlá odpoveď na problémy eurozóny dokáže poškodiť úniu ako celok. Hľadiac na Grécko, Taliansko a aj iné štáty je vcelku zrejmé, že ešte stále žijeme v ére takej zlej odpovede.

Čo bude teda tou dobrou odpoveďou? Macronova vízia centralizácie zóny s vlastným ministrom financií, alebo nemecká vízia nezávislého európskeho menového fondu, ktorý prevezme ochranu meny? Budú konečne eurodlhopisy pomáhať stabilizovať národné financie? Vznikne riadny spoločný rozpočet eurozóny s možnosťou priamych transferov?

Výsledkom francúzsko–nemeckých rozhovorov bude najskôr kompromis. Kompromis môže byť fajn pri hľadaní politického súladu, na dokončenie eurozóny však nestačí. Nehovoriac, že na skutočne hlboké zmeny bude treba hľadať konsenzus naprieč úniou. A ak by mal byť skutočným impulzom, ktorý donúti európskych politikov prekročiť svoj tieň, až príchod nejakej ďalšej veľkej krízy, niet sa na čo tešiť. Nielen pre tú krízu; možno potom už nebude čo reformovať.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #eurozóna #reforma EÚ