Asi by to nebolo upokojujúce čítanie rozprávky na dobrú noc, lebo naša republika ostáva v tomto smere ešte veľa dlžná. A to nielen z hľadiska plnenia medzinárodných záväzkov, ale predovšetkým voči príslušníkom diskriminovaných menšín. Pritom nejde iba o komunity ľudí s inou ako „tradičnou“ sexuálnou orientáciou, z ktorých podtatranským ultrakonzervatívcom naskakuje husia koža. Plnú ochranu štátu zatiaľ márne očakávajú aj týrané ženy. Vinou SNS totiž zamrzla ratifikácia Istanbulského dohovoru, ktorý podpísala vláda roku 2011! Vlani sa mala k nemu konečne odštartovať široká odborná debata, no Lucia Žitňanská (Most-Híd) na tento rok sľubuje, že sa ešte len bude hľadať formát, ako a o čom diskutovať.
Jednotlivé ministerstvá si prehadzujú problém ľudských práv ako horúci zemiak. Ten najnovšie uviazol v rukách šéfky rezortu školstva Martiny Lubyovej, zhodou okolností nominovanej SNS. Ak je naozaj absolútnou prioritou spomínanej stratégie vzdelávanie k ľudským právam, tak prečo sa s ním stále otáľa?
Vláda si v tejto veci oportunisticky zavelila umelý spánok, pritom chromíkovci doslova čertovsky lietajú po kostoloch a na prednáškach šíria medzi veriacimi bohapustú demagógiu a dezinformácie. Pokiaľ obe ministerky, ako aj ostatní zodpovední činitelia mlčia a riešenie presúvajú z roka na rok, Slovensko sa pomaly, ale iste ocitá v otázke základných práv človeka na nechvalnom chvoste Európy.