Výber osobností, ktoré sedeli za Zemanom po oznámení výsledkov volieb, preto nebol náhodný. Prítomnosť Tomia Okamuru (SPD) a Milana Chovanca (ČSSD) tak možno čítať ako odkaz verejnosti, a najmä Andrejovi Babišovi, koho by staronový prezident rád videl vo vláde.
Zeman si zjavne užíva situáciu, keď môže ovplyvňovať jej formovanie. Aj keď sa predtým vyjadril, že by preferoval vládu ANO s ČSSD tolerovanú komunistami, podpora Okamuru by mu nebola proti srsti. Napokon, svoju kampaň postavil na rovnakej protiimigračnej rétorike ako SPD.
A keďže v minulosti sa mu nepodarilo mať za sebou „svoju“ stranu, teraz sa to môže zmeniť. Na zjazde ČSSD, ktorý sa bude konať 18. februára, s veľkou pravdepodobnosťou zvíťazí práve Chovanec a dá sa predpokladať, že strana s výrazne obmeneným vedením kývne na koalíciu s ANO. Pokiaľ by takúto menšinovú vládu podporili aj Okamura a komunisti, prezident, hoci mu to z ústavy neprislúcha, by bol reálne tým, kto má opraty moci v rukách.
Na jednej strane, menšinová vláda opierajúca sa o podporu extrémistov nie je nič nové pod slnkom. V Dánsku dlhé roky pravicová vláda závisela od hlasov pravicovej populistickej Dánskej ľudovej strany. Nik však nemal pochybnosti o oddanosti liberálov a konzervatívcov princípom demokracie.
Český „zlepenec“, kde hlavné slovo vo vláde budú mať populisti, navyše podporovaní extrémistami, môže mať nedozerné následky na politický režim u našich susedov.