Podobné analýzy by nemali byť pre britských voličov ničím novým. Zrejme však sú; podľa prieskumov si väčšina Britov želá druhé referendum o brexite, ktoré by sa malo konať potom, keď bude známa jeho konečná podoba.
Je síce pravda, že rozhovory medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou pokračujú, a tak by sa malo teoreticky, pokiaľ ide o konečnú podobu brexitu, vyjasnievať. To by však vláda Theresy Mayovej musela mať koncepciu. Nielen určenú verejnosti, ale aj pre seba samu.
Mayová, ktorá je pod tlakom vo vlastnej strane, stavila na optimizmus, ktorý však v mnohých oblastiach nie je ničím viac ako sebaklamom. Počas jej tohtotýždňovej návštevy v Číne sa pod trumpovsky krikľavým vládnym logom: „GREAT Britain“, snažila vystupovať ako predstaviteľka veľmoci, ktorá zo seba práve strháva okovy.
Prejavy Mayovej a vládnych úradníkov, sugerujúce medzinárodnému publiku, že práve teraz sa Británii otvárajú nové obzory, však nemajú oporu v realite. Ako pripomína denník The Guardian, nemecké exporty do Číny sú oproti britským už dávno päťnásobné, Británia je diplomaticky v podstate neviditeľná na africkom kontinente nielen oproti Nemecku či Francúzsku, ale napríklad aj Japonsku, a tak ďalej. Členstvo v Európskej únii nijako Británii nebránilo správať sa ako globálna sila, a vystúpenie z EÚ jej nielenže nepridáva na dôležitosti, ale ju o ňu, naopak, ešte viac oberá.
Do atmosféry sebailúzií a vzývania slávnej minulosti navyše Mayová pridáva ďalšie a ďalšie dôkazy o nepochopení toho, o čom práve jej vláda s Európskou úniou rokuje. Keď vo štvrtok v Číne znenazdajky vyhlásila, že občania EÚ, ktorí prídu na Britské ostrovy po marci 2019 (keď začne platiť prechodné obdobie), prirodzene nebudú mať rovnaké práva ako tí, čo tam prišli predtým, vyvolala novú búrku.
Brexitová vláda ani doteraz nepochopila, že sloboda pohybu tovaru, služieb a kapitálu ide ruka v ruke so slobodou pohybu osôb?!
Brexitová vláda ani doteraz nepochopila, že sloboda pohybu tovaru, služieb a kapitálu ide ruka v ruke so slobodou pohybu osôb?! Nezaujíma ju, že režim, v akom sa budú v Británii pohybovať občania EÚ (dnes asi tri milióny), sa zrkadlovo odrazí na režime pre Britov na území únie (zhruba pol druha milióna)? Zrejme nie. Alebo áno, a nepovažuje to za dôležité. Možno podobne, ako to očividne netrápi zakladateľa think-tanku investičnej spoločnosti Legatum Christophera Chandlera, ktorý pred referendom všetkými silami tlačil britskú verejnosť do vystúpenia z EÚ, aby si potom, ako to pred pár dňami vyšlo najavo, potichu za 800-tisíc eur kúpil občianstvo členského štátu únie, Malty.
Sú skrátka ľudia, ktorí si slobodný pohyb kedykoľvek kúpia. Ostatným sú určené rozprávky o impériu, ktoré sa prebúdza k novej sláve. Vo svete, v ktorom je Británia čoraz menším hráčom.